"Toto je postoj barda,blazniveho zenoveho basnika, rozumiete, to cele je proste svet plny tulakov s ruksakmi na chrbtoch, dharmovych tulakov, ktori odmietaju súhlasit so vseobecnými poziadavkami,aby spotrebovali vsetko, co sa vyrobi a museli preto pracovat,aby mali tuto vysadu konzumovat. Vsetky tieto sracky v skutocnosti nikdy nechceli,ako chladnicky,televizory,auta,alebo prinajmensom tie luxusne nove kary,tukove oleje na vlasy,dezodoranty a vsetky tie hovadiny, ktore po tyzdni aj tak najdete v kosi.Tito všetci su totiž uvezneny v systeme,ktori sa sklada s prace,vyroby,spotreby,prace,vyroby a spotreby.
Ale ja mam taku predstavu paradnej ruksakovej revolucie tisicich a mozno i milionov mladych Americanov,ktori sa tu budu tulat s batohmi na chrbtoch,budu sa chodit modlit do hor,rozosmievat deti a starych ludi, mlade dievcata budu obstastnovat a starsie este viac a vsetko to budu blazni zenu,co sa venuju pisaniu basni a ktori su okrem toho ze su laskavy a tiez vdaka neobvyklim cinom dalej ponukajuci viac slobody pre vsetkych a pre vsetky zive bytosti"
J.K. Dharmovy tulaci

da sa zit inak... snazim sa ,aby moj svet za nieco stal... a napodiv fsetkemu, dari sa mi... Rano sa zobudit a vnimat svet... Citit pod nohami dychat celu zem, citit slnecne luce, anjelsku energiu... Nevnimat nikoho, kto by mi chcel tuto pohodu narusit... Cupkat,kračat,ani netusim kam...Prechadzat sa ulickami, lukami, len tak, bez ciela. Bez akehokolvek planu či priania. S pocitom, ze všetko je tak krásne, ze uz netreba nič pridavat. Vediet, ze niečo krasne nas čaka aj za najbližšou zákrutou a aj tak sa k nej neponáhlať. Zit s pocitom, že keby som aj hned zomrela, som najstastnejsi clovek na zemi ,lebo som v sebe objavila lasku a ta laska prebudila stastie a radost... A stastie vycarilo nadherny pocit spokojnosti a vadcnosti, ktorý človeka dokaze tak upokojit, ze sa dokaze smrti pozriet do oci bez toho,aby sa jej bal.. NADHERNY POCIT SLOBODY...