Prvy aprilovy piatok je v znameni narcisov a my ako skauti ako kazdy rok, aj tento sme sa zapojili ako dobrovolnici.
Prvykrat som sa rozhodla, ze budem rozdavat cely den (iked mnoho ludi ma odhovaralo, ze ma budu strasne boliet nohy, ze nebudem vladat a tak).Zacali sme o 9:15
9:20 - pri Bielom dome v KE sa zhromazdila skupinka mladych sialencov v skautskych krajach, uzimeny kosou ktoruneprekonalo ani jarne slniecko. Prezliekanie do bielych triciek obrovskych ako hokejove dresy. Diko vyzeral ako hokejista. Ostatny tiez. dali sme si idetifikacky a rozdali letaciky, narcisy, pohladnice, nalepky a pokladnicky, ktore sme dokladne pozalepovali. Uz tu zacal cupkat ku nam pan policista, ci si nemoze kupit narcis- a veruze moze!
9:23 -rozdavame narcisy na prechdoe pre chodcov- nie je to najvhodnejsie miesto. Ideme ku Optime a Kauflandu.
cca 10:00- uz sme pri Kauflande boli. Viete co? na benzinkach davaju ajviac penazi! Ideme dalej ku Optime. Je tam velka skupinka stredoskolakov, dost pochybne vyzerajucich, ktory po nas stale chcu dalsie "pripinky" lebo ze oni uz vsetky porozdavali. Boli dost doliezavy. hlavne dievcata po tych nasich suhajoch z nasej skupinky. Ved viete, vybrat najslabsie obete a potom cakat na odozvu. Strategiu mozno mali dobru, ale ta..smola...fakt.. dobr,ew najprv sme im kusa dali, ale no nech to neprehanaju predsa... A este na nas potomt ak zazeraju ze aky sme zly.
10:30 - KKOSSSSAAA!! na striedacku chodime do vnutra obchodneho strediska, z dovodu- ne,mozme ist rozdavat dovuntra lebo veduca skupinky- Sasa- zabudla papiere ze sme naozaj registrovany dobrovolnici a ziadny podvodnici
11:00 - ja a Werca(Arkansas) ideme sa zohriat do vnutra. a dat si akozeobed.
11:10- rozmrzam.
11:15- rozmrzam.
11:20- odmrzla som.
PODPORA FAST FOODOM!!! vydatne hamburgery s vydatnou muskou ktora sa okolo nas s radostou premavala. Odolali sme prehliadke New Yorkera a inych butikov, ale to uz pre nas jeden z nasej skupinky prisiel, ze sa uz mame vratit. tak co uz.

Odkedy sme vysli vonku, boli sme plne energie a hyperaktivity. Zabavali sme sa tak, ze sme sa nahanali okolo skupinky ahrali sa na slnecnu sustavu. Okoloiduci si mohli mysliet, ze sme blazni, ale ved kto by nebol.
Bolo nas sedem. A na kazdeho cloveka ktory bol ochotny kupit si zlty kvietok, sme sa vrhli ako pyrane na potravu. Pripadali sme si ako tie bakterie ci co, ktore svoju potravu obkolesia a pohltia.

Dobry den,nechcete prispiet na ligu proti rakovine?
-Nie, ja rakovinu nemam!!!
-(vyfukne na nas dym z cigarety a ide dalej)
-(totalna ignoracie a zamestnanie sa tlacenim kosika)
-(strci ti peniaze do vrecka s tym, ze nema cas a ide dalej)
-(usmeje sa a zacne mliet nieco po francuzsky)
-(usmeje sa a zacne mliet nieco po madarsky)
-(zacne na nas nadavat ze oberame ludi o peniaze a ziada si nase doklady)
-(zacne sa vyhrazat ze za to obtazovanie na nas poslu policajtov)
-(zacne ma obchytkavat a ziadat telefonne cislo)
ALEBO
-pred tym nez sa dostane k nasej bande, vyberie z vrecka minulorocny narcis a tvrdi, ze uz prispel skupinke pred nami
-pred tym, nez sa dostane k nasej bande, vyhliadne si lepsiu cestu oblukom (nezabera, my sme boli vsade)
-hned ako nas zbada, otoci sa a ide inym vchodom
-hned ako nas zbada, rozuteka sa abysme ho nestihli zaregistrovat

Ja mam ajtak najradsej take skupinky, co si s nadsenim s nami povymienaju vsetky nalepky, narcisy, pohladnice letaciky a tak. Mame pocit ze hned toho mame menej.

Za cele doobednie sme zozbierali okolo 7000 korun. sme radiz e sme mohli pomoct.
Poobede sme boli v meste. To bol zivot! Tolko ludi! Uz sme nemuseli cakat vkuse na to, kym ku Optime pride plny autobus obeti. S usmevom sme s aprihovarali kazdemu ludovi a clovekovi. Po hodine sa nam zdalo, ze sme mali malo narcisov. Mali sme ich tusim 300, ale minali sa fakt rychlo! Bolo to velmi strasne super!
Stretli sme aj dalsiu bandu skautikov, takze na jednej kope nas tam chvilkami bolo okolo 20. mozno aj viac. taksme sa rychlo roztrusili a zbierali dalej. Za poobedie sa v nasej skupinke pozbieralo okolo 10 000. myslimm, ze vsetci sme mali velmi dobry pocit, a ta hrozna bolest noh naozaj stala za to.

Typy v meste su naozaj rozne, niektori s radostou chodia sami ku nam, ze chcu prispiet, inich sa spytame a sradosotu chcu prispiet, dalsi prispeju no s velkou neochotou, niektory neprispeju a ten zvysok nas ignoruje.
Nastastie je stale dost ludi, ktori ludom pomoct stale chcu,ci uz nejakou financnou ciastkou, alebo aspon ochotou pomoct.
Po celom dni som prisla vycerpana no stastna domov, s pocitom ze som urobila dobry skutok. Cestou domou som ale este stale mala take tie tyky, letiet za kazdym clovekom ktory vyzeral ochotne aj neochotne a vysypat z ust staru dobru hlasku: Dobry den, nechcete prispiet na ligu proti rakovine?