Iná cesta do minulosti

Skaly nám slúžia ako archívy minulosti plné dávno zaniknuvších organizmov. Okrem nich však i žijúce bunky nesú záznamy , genetické texty, ktoré dokážeme čítať až dnes. Podobne ako v prípade geológie, aj základné myšlienky evolučnej teórie boli známe už predtým ako Darwin zasadol za pracovný stôl. V lampášmi ožiarených chrámoch a kláštoroch minulosti kopírovali a znovu kopírovali spisy generácie pisárov. Niekedy zle okopírovali slovo či vetu - či už nešťastnou náhodou, z čistej prostopašnosti, alebo pod nátlakom miestneho vládcu - a ako sa tieto spisy rozmnožovali pomocou týchto ľudských kopírovacích zariadení, chyba sa nabaľovala na chybu. Tie najvýraznejšie chyby mohli byť následne spozorované a odstránené takže najznámejšie pasáže ostali nezmenené, no rozdiely narastali.

Máloktoré z pradávnych kníh sa nám dochovali v originále. Najstaršie kópie ktoré máme k dispozícii sú častokrát o mnoho stáročí staršie ako stratené originály. No z mnohých rozdielných kópií ktoré obsahujú rozdielne chyby dokážu učenci odvodiť verzie ktoré sú bližšie k originálu.

Porovnávajú texty.Dokážu vystopovať stopy pôvodu od spoločných predkov pretože jedinečné chybové vzory prezrádzajú kopírovanie zo spoločného zdroja. ( Učitelia sú si tejto metódy dobre vedomí : rovnaké odpovede nie sú dôvodom na znepokojenie - samozrejme v prípade že sa nejedná o kreatívnu esej - no beda študentom ktorí sedia v jednej lavici a odovzdajú testy s rovnakými chybami ! ) Tam kde sa všetky dochované kópie zhodujú možno predpokladať že originál ( alebo aspoň posledný spoločný predok ) obsahoval tie isté slová. Tam kde sa texty líšia študujú učenci kópie ktoré boli nezávisle od seba odvodené od vzdialeného predka, keďže oblasti v ktorých sa texty zhodujú naznačujú spoločný pôvod .

Gény sa podobajú na spisy zapísané pomocou štvor znakovej abecedy. Tak ako môže mať v bežnej reči správa mnoho podôb ( prepísať myšlienku pomocou úplne iných slov zväčša nepôsobí prílišné ťažkosti ) , tak môže rozlične zapísaný genetický kód usmerniť konštrukciu potrebných bielkovín. A čo viac, bielkoviny rozdielnej skladby môžu poslúžiť rovnakému účelu. Zbierka génov v bunke je ako kniha, a gény - podobne ako starobylé spisy - boli kopírované nepresnými pisármi.

Učenci študujú pradávne zväzky zatiaľčo biológovia zväčša pracujú s modernými kópiami ich materiálu (bohužiaľ nemajú k dispozícii Zápisky od Mŕtveho Mora z obdobia vzniku života). Porovnávajú organizmy podobného výzoru - levy a tigre, kone a zebry, potkany a myši - a nachádzajú rovnaké odpovede na esejové otázky týkajúce sa ich génov a bielkovín. Čím viac sa dva organizmy líšia - levy a plazy, ľudia a slnečnice - tým viac sa tieto odpovede samotné líšia , dokonca aj v prípade molekulárnych strojov ktoré plnia rovnaké funkcie. Mnoho sa dozvedáme taktiež z toho že v prípade rovnakých druhov nachádzame rovnaké nedostatky - všetkým primátom napr. chýba enzým na výrobu vitamínu C - čo je nedostatok ktorý je okrem primátov prítomný iba u ďalších dvoch druhov cicavcov - morčiat a netopierov. Toto nám naznačuje že dávno pradávno sme my, primáty, odkopírovali naše genetické odpovede od spoločného zdroja.

Rovnaký princíp ktorý nám svieti na cestu pri odhaľovaní pôvodu starobylých textov - a umožňuje nám tiež opravovať chyby v nich obsiahnuté - nám teda umožňuje odhaliť pôvod dnešného života. Vskutku je nám naznačené že všetok nám známy život zdieľa jediného spoločného predka.

O nástupe replikátorov

Prvé pozemské replikátory si vyvinuli schopnosti ktoré siahajú ďaleko za možnosti RNA molekúl množiaciach sa v skúmavkách. Už predtým ako sa dostali na úroveň baktérií si vyvinuli "moderné" systémy využívajúce DNA, RNA a ribozómy schopné vyrábať bielkoviny. Mutácie pozmenili nielen samotnú rozmnožovanú DNA, ale i bielkovinové zariadenia a živé štruktúry nimi budované a tvarované.

Zoskupenia génov utvárali čoraz dokonalejšie bunky a následne sa chopili riadenia spolupráce na medzibunkovej úrovni vďaka čomu boli utvorené komplexné organizmy. Variácia a selekcia uprednostnila zoskupenia génov ktoré utvorili príšerky s ochrannými obalmi a lačnými papuľami ktorými sa pohybovalo pomocou nervov a svalstva a ktoré boli riadené okom a mozgom. Ako hovorí Richard Dawkins , gény s postupom času utvárali dômyselnejšie a dômyselnejšie stroje na prežitie aby si uľahčili a zabezpečili proces rozmnožovania.

Keď sa množia psie gény, častokrát sa zmiešajú s génmi iných psov ktoré boli vybrané ľuďmi ktorí následne vyberú ktoré šteniatka uchovať a kŕmiť. Počas tisícročí takto ľudia vytvarovali vlkom podobné zvery do chrtov, teriérov a bernardínov. Výberom génov ktoré prežijú dokázali ľudia vytvarovať ako psie telo, tak psí temperament. Sú to ľudské chtíče a požiadavky ktoré určujú úspech psích génov; naopak iné tlaky určujú úspešnosť vlčích génov.

Mutácia a výber génov dokázali počas dlhočizných vekov zaplniť svet trávnatými porastmi i stromami, hmyzom, rybami i ľuďmi.No v nedávnej dobe sa zjavili a začali množiť i iné veci - nástroje, domy, lietadlá a počítače. Podobne ako neživé RNA molekuly, i toto ústrojenstvo, tento hardware, sa vyvinul.

O evolúcii technológií

Podobne ako ukladá Zem informácie o stále komplexnejších a schopnejších formách života, tak nám relikvie a spisy minulosti ukazujú ako sa vyvíjali stále komplexnejšie a užitočnejšie nástroje. Tie najstaršie boli založené na samotnom kameni, pochované v zemi spolu s pozostatkami našich predkov; tie najnovšie v tichosti spočívajú na obežných dráhach nad našimi hlavami.

Porozmýšľajme chvíľu nad predchodcami raketoplánu. Z letového hľadiska možno raketoplán odvodiť od hliníkových turbínových lietadiel rokov šesťdesiatych, ktoré sú potomkami hliníkových stíhačiek druhej svetovej vojny, tie boli zkonštruované na základe dvojplošníkov z dreva textílii užívaných počas prvej svetovej vojny, od nich sa dostávame k motorizovaným rogalám bratov Wrightových až napokon končíme pri hračkárskych rogalách a šarkanoch. Z raketového hľadiska smerujeme od rakiet lietajúcich na Mesiac k vojenským raketám nesúcim hlavice, od nich k balistike artilérií a kanónov až napokon ukončujeme svoju púť u ohňostrojov. Tento raketovo-letecký hybrid lieta a vďaka neustálemu zdokonalovaniu dizajnu a preskupovaniu komponent možno očakávať že budú inžinieri vyvíjať stále kvalitnejšie raketoplány.

Inžinieri hovoria o "generáciách" technológií; japonský projekt "piatej generácie" počítačov nám ukazuje ako rýchlo niektoré technológie rastú a rozširujú oblasť svojej pôsponosti. Inžinieri taktiež hovoria o "hybridoch", o "súťažiacich technológiách" a o ich "množení". Riaditeľ výskumu IBM Ralph E. Gomory zdôrazňuje evolučný charakter technológií, píšúc "rozvoj technológií je oveľa viac podložený na evolúciou ako zásadnými prelomami či revolúciou, no väčšina ľudí si i tak myslí opak". (Vskutku, aj prelom tak zásadný ako je vývin molekulárneho assembleru bude odvodený z množstva drobných krokov). V citáte ktorý sa nachádza v hlavičke tejto kapitoly Profesor Herbert A. Simon z Carnegie-Mellon University pripomína "Pochop že proces návrhu spočíva vo vytvorení alternatív a následného testovania týchto alternatív zoči-voči mnohým požiadavkám a obmedzeniam". Vytváranie a testovanie alternatív sú synonymami pre variáciu a selekciu.

Niekedy už sú rozličné alternatívy na svete. O "Vysoko Vyvinutej Súprave Náradia", v Katalógu pre ďalšiu celistvú Zem píše J.Baldwin: "Naša prenosná dielňa sa vyvíja už niečo cez 20 rokov. Nieje na nej nič špeciálne až na to že spojitý proces odstraňovania nadbytočných a nevhodných nástrojov a vymieňania ich za vhodnejšie dospel k výsledku ktorý sa stal systémom vhodným na tvorbu vecí a nie iba hromadou neužitočného náradia".

Baldwinovo použitie slova "vyvíja sa" nieje chybné. Ľudská kreativita a tvorivosť vyprodukovala počas tisícročí množstvo možných nástrojov a Baldwin zožal súčasný úspech vďaka selekcii, ponechávajúc si nástroje ktoré najlepšie slúžia svojmu účelu. Proces pomocou ktorého sa jeho systém počas rokov vyvinul, proces ktorý odporúča aj ostatným je založený na variácii a selekcii. Dokonca hovorí že by sa človek nemal nikdy púšťať do nákupu kompletnej sady náradia. Naopak odporúča nakúpiť náradie ktoré si človek často požičiava, výber je tak riadený nie teóriou ale skúsenosťou.

Technologické zdokonalenia sú častokrát veľkou vzácnosťou v tom zmysle že je inžinierom platené za to aby vymýšľali a testovali. No mnoho noviniek je dieťaťom náhody ako napríklad objav hrubej formy Telfónu vo valci ktorý mal byť naplnený tetrafluorénethylénovým plynom: napriek tomu že bol ventil otvorený zostal valec rovnako ťažký, po svojom otvorení odhalil zvláštnu voskovitú hmotu. Iné novinky sú dieťaťom systematizovaného pokusu a omylu. Edison sa snažil zuhoľnatiť všetko papierom a bambusom počnúc, pavúčími sieťami končiac pri hľadaní vhodného vlákna pre žiarovku. Charles Goodyear sa niekoľko rokov motal v kuchyni keď sa snažil premeniť gumovitý prírodný kaučuk do dlhotrvajúcej substancie, až sa mu nakoniec podarilo nakvapkať sulfurizovaný kaučuk na horúcu pec. Tak prebehla prvá umelá vulkanizácia histórie.

V inžinierstve je zdrojom pokroku najma metóda osvieteného pokusu a omylu a nie plána neomylného intelektu; práve preto inžinieri stavajú prototypy. Peters a Waterman v ich knihe Hľadanie dokonalého ukazujú že to isté platí aj v prípade pokroku vo firemných produktoch a pravidlách. Práve preto tie najúspešnejšie spoločnosti častokrát vytvárajú "prostredie a množinu prístupov ktoré podporujú experimentovanie" a prečo sa uberajú "Darwinistickou cestou".

Aj fabriky prinášajú poriadok vďaka variácii a selekcii. Systémy na kontrolu kvality testujú a vyraďujú chybné časti ešte predtým ako dochádza k skladaniu celého produktu, mnohé z týchto sofistikovaných systémov na kontrolu kvality používa štatistické metódy aby vystopovali zdroj chýb , pomáhajúc tak inžinierom pri pozmeňovaní výrobného procesu za účelom minimalizácie výskytu chýb. Japonský inžinieri výchadzajúc z práce W.Edwardsa Deminga o štatistickej kontrole kvality urobili z tejto priemyselnej procedúry založenej na variácii a selekcii základný piliér ekonomického úspechu ich krajiny. Nápodobne by mali aj naše tvariteľské systémy vyhodnocovať výsledky za účelom odstránenia chýb.

Kontrola kvality je istou formou evolúciou ktorá nesmeruje k zmene ale k odstráneniu nevhodných variácií. No tak ako môže Darwinistická evolúcia ochrániť a rozšíriť výhodné mutácie, tak môžu systémy na kontrolu kvality pomôcť manažérom a zamestnancom uchrániť a rozšíriť efektívnejšie procesy, či už sa k nim dospeje na základne náhody alebo návrhu.

Všetko toto hemženie inžinierov a výrobcov pripravuje produkty na ich vrcholnú skúšku. Tam vonku - na svetovom trhu - súťažia o zákazníkovu priazeň nepreberné množstva automobilov, ponožiek a počítačov. Informovaný zákazník má slobodu voľby čo by malo viesť k tomu že produkty ktoré robia príliš málo alebo stoja príliš veľa nakoniec prestanú byť vyrábané. Tak ako v prírode však robí súťaživosť z víťaza dneskajška vykopávku zajtrajška. "Ekológia" a "ekonómia" spolu zdieľajú oveľa viac ako len spoločný linguistický koreň.

Ako na trhu tak aj na skutočných či predstavovaných bojových poliach vedie celoplanetárna súťaž jednotlivé organizácie k tomu aby vymýšľali, kupovali, žobrali a kradli stále schopnejšie technológie. Niektoré organizácie statočne bojujú preto aby ľuďom ponúkli čo najdokonalejší výrobok, iné chcú ľudí ohúriť dokonalou zbraňou. Tlaky evolúcie riadia obé.

Globálny technologický pretek sa zrýchľoval miliardy rokov. Slepota pozemského červa nemôže zabrániť vzniku ostrozrakého orla. Malý vtáčí mozog a nemotorné krídla zas nedokázali zabrániť vzniku ľudských rúk, myslí a brokovníc. Nápodobne ani miestne zákazy nemôžu zabrániť vzniku vojenských a komerčných technológií. Zdá sa že musíme riadiť tento technologický pretek alebo umrieme, a tak sú pri predstave sily tohto prúdu technologického pokroku jednotlivé antitechnologické hnutia takmer na smiech: demokratické hnutia pre miestny zákaz môžu viesť k zákazu vnútri svetových demokracií, no nie k zákazu na celom svete. História života a potenciál nových technológií nám naznačujú možné riešenie, no o ňom viac až v časti tretej.