ako možeš...

ako možeš šepkat tak sladké slová
a vrývat mi pri tom strašné veci do tela
nevládzem sa bránit bozkom, som nahá
slepou túžbou vábená

klamem pre seba milujem predstavu
skutočnost stretená v srdci teba chiméru
zbavená strachu červenám sa krvou
rozochvievam plačom dušičky anjelom

cez slzy smeje sa matka nevinnost
zohavená radost zalieva jej detskú tvár
stojím ako obarená, nechápem prítomnost
neverím..všetko si len namýšlam?

a aj tak sa ráno len s tvojou tvárou zobúdzam
vždy to tak robím ja inak to nepoznám
najdrahšia je mi láska k tebe
si pre mna tak klamlivo blízko šialenstvo ma zvedie

mám bolest a nehladím na seba
hrdost ušla zviedlo ju hned bola zbalená
prechádzam peklom a cítim sa ako v krásnom sne
nerob ja zhasínam na ludskom dne

zabúdam hladiet ludom do očí
bojím sa že im všetko vykričím
že najhoršia je ludská prázdnota
sama hádžem sa do priepasti života