Vcera som sa vybral na bicykliku do prace... Krasne... Zahorska - Koliba cez Kacin, Kamzik, krasne, lesik, vtaciky, klidecek, makacka... Tesil som sa...

Vecerny navrat naspat dost kruty... V polke cesty, v hlbokych zakutiach lesov asi 7 km od civilizacie netusiac kde sa vlastne nachadzam brtualny pad na asi pol metra hlbokej jame ktora bola krizom cez celu cestu, striekanie krvi, brutal, podviazanie tepny, sam, v lese, stievalo sa... ziadny signal... prve ludske obydlie som nasiel asi po troch hodinach bludenia nocnym lesom, neznamymi ulickami, v chlade, s bicyklom na ramene a cely mokry od krvi... bez signalu, bez toho ze by som vedel kde som... jedno auto co islo okolo asi po dvoch hodinach po lese zrychlilo ked som maval aby zastavilo ked islo okolo mna...

Tocenie hlavy, hmlisto, beznadej... o to vacsia vdaka Bohu ze som tu, dnes, zivy, umyty... o to viac si vazim kazdu chvilku zivota na tejto Zemi, ludi navokol, vsetko mohlo byt uz minulostou. Nadherka. Zivot je nadherny! ;-)

vdaka patri ujovi v domceku v lese, ktory ked som mu o jedenastej zabuchal na okno a odhrnul zaves na okne, do pol pasa holy, s fuzikom, pozeral telku a nezlakol sa mi otvorit a zavolat sanitku.

fotky po navrate naspat do civilizacie - ako z vietnamu... ;-)