co je tam, kde nic nie je? nemyslim vakuum out of zemska atmosfera, ale uvazujme napriklad wll known stolicku so styrmi nohami. co sa nachadza v priestore okolo nej? niektori by povedali, ze vzduch... ja hovorim, ze nestolicka.
uz nejakych dobrych 12 rokov sa venujem kresbe a malbe. v kresbe existuje mnoho divnych cviceni a kreslenie nicoho je jednou z nich. ako sa da nic nakreslit? ono to vlastne nie je kreslenie nicoho, ale kreslenie niecoho pomocou kreslenia priestoru, ktory ten dany predmet neokupuje. predstavte si tu stolicku, ktora tam visi v priestore. jej obraz mozno vnimat dvoma odlisnymi sposobmi: vnimat stolicku, ktora je niekde a zabera tam priestor || vnimat priestor, ktory je okolo stolicky. vnimanim priestoru okolo stolicky ziskame obraz o hraniciach stolicky (tam nas sledovany priestor okolo stolicky konci). V zasade sa vsak pozerame na to iste.
Avsak pohlad na stolicku je obmedzeny v porovnani s pohladom na medzeru v okolitom priestore, ktora podava istu mieru abstrakcie, pretoze nieco, co nie je, nemozno specifikovat, teda nie sme zviazani obrazom stolicky, ktora je, jej vlastnostami a podobne.
rovnako sa to robi aj pri kresbe, kedy vnimanim kontur okoliteho sveta dostaneme kontury objektu samotneho, nie vsak kontury v jeho vnutri.
why ale ta objektivna realita v titulku? co je to vlastne objektivna realita? v meritku, v ktorom je spracovatelna beznym equipmentom (teda ludskym mozgom) je to sucet (v istej miere vektorovy) objektov, ktore su v dosahu zmyslov. vlastne nie len objektov, ale vsetych podnetov, pricom v jednoduchosti mozno aj stolicku v priestore povazovat za podnet.
clovek uvrhnuty do objektivnej reality sa chova s ohladom na tieto podnety v zavislosti na tom, ako ich vnima. po tej hromade bludov, co som nataral, je snad konecne jasne, kam som tym mieril. ale ja si pokoj nedam :)
kazdemu sa obcas stane nieco zle. vela zlych veci casto vedie k depresii, kedy si clovek mysli, ze potrebuje podnet zvonka, lebo vsetko je horsie a horsie. je to tym, ze zle veci vnima ako zle veci. je to ten povestny dvojity pohlad na nieco. nieco take, ako rceni, ze: vzdy mohlo byt aj horsie. ide o to, pozerat sa na to, co sa stalo prave pomocou medzery v casopriestore. kto vie, co tam objavite? mozno stratene prilezitosti.
prsi 3 dni prakticky v kuse? ved predtym 2 dni svietilo slnko. bola moznost ist vonku. to je len jednym z mnoha prikladov vyuzitia tejto filozofie.
a aby to neostalo v rovine cmaranic na tabuli, moj problem poslednych par mesiacov je v tom, ze si potrebujem niekedy pokecat, proste prebrat s niekym, koho dobre poznam nejake veci osobneho razu. kedze mam taketo divne chute povacsinou neskoro vecer (vsetky ukazatele poukazuju na to, ze sa menim na nocneho tvora), obvykle je to uz len systemom online, lebo kazdy vecer sa neda niekde sediet (aj tak nemam rad zafajcene priestory). stava sa pomaly pravidlom, ze sa clovek, s ktorym debatujem, nahle odhlasi. proste povie, ze musi ist a odide. a aj ked to mozno nedava absolutne ziadny zmysel a je to na vysokej urovni abstrakcie, prave toto vnimanie nicoho mi nejako pomaha samo o sebe zdvihnut naladu niekedy natolko, ze prekona jej samovolny upadok.

mozno toto ani nie je blog, ale skor clanok, ale staci iny pohlad na vec :)