Lezim.

Nic nerobim.

A predsa mi bije srdce, aby rozsievala krv rozne latky ako kyslik, aby mohli miliony buniek pracovat, aj take bunky ktore tvoria svalstvo srdca a tak vytvaraju dokonale fungujuci cyklus.

V traviacej sustave sa roznymi postupmi stiepi moj dnesny obed. Vznikaju z neho pomaly elementarne casti, ktore dodavaju energiu bunkam, ako aj bunkam ktore su sucastou traviacej sustavy. A zase to dokonale funguje.

Jednou z casti obeda bolo maso. Maso bolo castou tela nejakeho zvierata. To zviera malo zmysel zivot v tom aby na nom vyrastlo taketo maso, do ktoreho cely zivot sa ukladala energia, aby som ju mohol pohltit.

V izbe sa kuri, do radiatorov sa napusta tepla voda, voda sa zohrieva v tepliarnach, teplarne pri tom produkuju co2, minuje uhlie a moja planeta to musi trpiet, prostredie sa nici, vzduch je spinavsi atd.

Ok. Teraz zavriem oci.

A uvidim vsetky tie pracujuce bunky, makajuce zvierata, nicenu planetu a zamyslim sa ... Naco ? Naco to vsetko ?!?!

Nato aby som iba lezal ?
Nato aby som iba riesil ci mal vypadnut strofek ?
Nato aby som iba uvazoval, s ktorou babou by som mohol chodit ?
Nato aby som iba flamoval ?
Nato aby som iba hral ?

Nie ! Nie !

Ja pekne idem studovat, makat, tvorit pokrok

aby praca buniek dostala zmysel !
aby zivot zvierat pripravenych na jedlo, dostal hlbsi zmysel !
aby sa neskor jazvy planety mali zmysel a boli neskor zacelene !

a aby ako perspektivnejsi samec som mal na vyber tie najlepsie samicky :)-