Úplne mi došli slová. V poslednom období sa u mňa prehlbuje pocit, že k životu nemám čo dodať, že akýkoľvek komentár k tomu, čo som, je zbytočný.

Súdy o veciach a ich definície sa úplne rozpadli pod tlakom relativity. Čo si môžem alebo mám o ČOM myslieť...??? Veci môžu byť akékoľvek v závislosti od uhla pohľadu! Chcenie konkrétnych vecí tiež niekam odchádza... a nebaví ma už strácať čas so slovami v hlave... rovnakú energiu môžem použiť na to, aby som urobil to, čo v tejto chvíli môžem alebo chcem urobiť.

Už iba robiť malé krôčiky, ktoré majú pre daný okamih absolútny význam, aj keby v širšom kontexte význam vôbec nemali... už iba žiť...