Aku farbu ma smutok? ciernu? sivu? modru? vsetky.
niekedy, ked som smutna, hovorievam ze mam blues. moj smutok (vesely smutok bez konca) ma modru farbu. to ine burky,ine smutky moje maju ciernu farbu.
prsalo celu noc. moj svet trpel nespavostou. rano bolo zatmenie slnka. vraj to ma na svedomi nasu unavu:), oznamila mi spolubyvajuca na lepiacom zltom papieriku na chladnicke.
prsalo mi z oci aj ked som sa necitila modro.
pretoze obloha sa vyjasnila. bola nadherna - a modra..

casto mam pocit, ze dokazem byt sama sebou len ked bolim.
mozno ani neviem ake to je byt stastny. mozno mam len pocit ze to viem. mozno je to dost. v momente ked zacnem rozmyslat vsetko sa akosi pokazi. a zostane len klud, alebo spokojnost.. niekedy citim zapal, citim veselost. aj to moze byt stastie.. moje stastie.
nie je to lahke, ako vystup na vrchol. stojim tam a cakam na vlnu radosti, ktora ma zaplavi, ale ta neprichadza. je tu pocit osamotenosti. je tu ticho. ked dosiahnem vrchol je to ine, po ceste ma doranalo, som vycerpana, ohlusena, otupena, neschopna radovat sa z.. casto z vitazstva. ci proste radovat sa..

stale robim chyby. som velkorysa k svojim chybam. opat som si dokazala - patrim medzi hlupakov co sa z chyb nikdy nepoucia. kdeze cudzich, toboz nie z vlastnych! a som tomu niekedy rada. len mam niekedy strach. su reakcie, su nasledky. nuz, nikdy mi nechceli dovolit robit chyby. niektore z nich su totiz prilis krasne.

znasat to vsetko obsiahnute v slovach "milujem Ta" robi lasku aj o obetiach.
nevediac o tom kladieme si prvu prekazku potrebnu prekonavat v den ked si povieme „toto mi nestaci. chcem cosi viac“. mozno preto mi to staci..
co clovek najde, vydrzi zretelne len chvilocku, a to vzdy. tie chvile su stale kratsie. zmatku je coraz viac. citim ze som daleko ale stale je tam vichor mojho zivota, tusim ho, divoky, rychly, dych sa mi z toho zrychluje. nevedela som co sa deje, nevedela som nic, to zostalo...

a prislo mi na um
uprostred priestoru co nazyvame zivot nas sny vedu po cestach opacnych smerov.
zabudni moje meno, daruj mi svoje pocity, objav ma a vyskusaj ma, vezmi si ma –
sprav ma slobodnou. ta cesta je spravna.

ziadne slzy, ziadne hrozby, nic spravne ci nespravne,
ale ani nic zadarmo – kazda iluzia ma svoju cenu, kazdy osial je docasny.
moja posledna vizia raja, aj ked pritom mozno klames,
nasad si poslednykrat svatoziaru, jeden bozk a nechaj ma samu.

spomen si na mna na svojej ceste casom,
mozno zostalo nieco pod ciarou a ty ma najdes,
medzi riadkami, niekde medzi riadkami urcite som.



all d i f f e r e n t, all g o o d