Dnesny den ma velmi potesil. V skole len polhodinove hodiny. O pol dvanastej sme sli na koncert. Nejaka mlada zienka nam spravila prierez vyvojom chansonov v europe. Bola mi maximalne nesympaticka. Ale privodila mi spomienky na moje vlastne potulky Parizom. A trochu smutku, preto ze som si to v tom obdobi nevedela vychutnat tak ako by som si to vychutnala dnes. Rozhodne by som sa ponahlala o polovicu menej. A pila o polovicu viac. Ale spomienky boli prijemne:)

Cestou z koncertu som sa zastavila v bankomate, na sadke som si kupila miestenku a zakotvila s troma kamaratkami v bcku. Prekvapila som casnicku a tiez par ludi svojou pritomnostou. Uz vtedy som zacinala citit, ze dnes som nejak "nad vecou". Baby odisli na bus a ja som sa stavila v cajovni. Zavolala som Petovi a povedala mu, ze ho pockam v Eagli. Vkracala som dnu a opat sebavedome sadla k baru. Az potom som sa rozhliadla tym mojim povestnym nadnesenym pohladom. Objednala som si male tmave a zacala sa venovat rozhovoru s kamaratkami casnickami. Potom prisiel Peto a ja som zrazu nechapala na co som mu volala:) (ja viem, hlupe). Ale som sa rozhodla, ze ho hadam teraz neposlem domov a tak sme si spolu dali pohar vina a sli pozriet do bizuterie vedla. (Ano, priznavam sa, nosim bizuteriu.) Samozrejme som si hned vyhliadla cosi, co som si aj hned kupila.
Rozhodli sme sa este zastavit v bcku. To moja nalada uz bola na vrchole. A za barom bol Miky samozrejme. Tak som sa ho spytala co mi moze ponuknut okrem seba. Klasicka otazka. A dostala som velku horucu cokoladu. Sadli sme si s Petom k stolu pri dverach s vyhladom na bar. Bola som nadsena tym, ze kazdemu prichadzajucemu mozem venovat letmy usmev a nevinny pohlad. (Zopar mladych muzov na niekolko sekund vo dverach zmrzlo, co rozhodne potesilo moje sebavedomie:) )
Nemohla som sa ubranit skvelemu pocitu, ktory som mala zo svojich spomienok, z dvoch strasne milych a krasnych ludi z kyberie ktori tam dnes boli tiez, z privesku ktory som si dnes kupila a tiez z toho, ze moje plany na vikend konecne vychadzaju.

Pokial sa mi zajtra podari prezit TP (technika prevadzky) bez skusania tak budem najstastnejsi clovek na svete. Uz len nejako neskolabovat u tej zubarky v piatok:)