Už môžem aj pri otvorenom okne napísať kto ,čo si koho zaslúži.Ja si zalúžim svoje mačky a oni mňa.Napríklad.Efe Filipa.A filip Efe.To je taká tá harmonia čo bije do sluchu aj do očí.Keď prší a vonku je sivo sa usmievam a viem ,že je to osožné.Že z toho niečo bude viac.Ćasto používam na rôzne vyskytujúce sa okolnosti v mojom živote čo sa vyskytnú pomenovanie znamenia.Znamenia sú väčšinou kruhy.Niečo čo sa točí a opakuje.Magicky.Pokiaľ to vnímam s nadhľadom mne jasným nemám sa čoho báť.Nebojím sa vlastne.Iba sa občas obávam.Opitá i bdelá vidím to isté ,iba vnímanie sa rozlišuje.Pomaly zaspím a nikdy sa nedozviem čo by sa stalo keby ostanem spať na rozkladocom zelenom gauči ,ktorý mám aj ja u rodičov .Mäkký zelený menžester.Jemné zelené záclony čo presvitajú do ulice.Kúsok po kúsku neviditeľne pradiem špekulujúc nad prelinaním životov.Všetko ide ďalej.Zem sa točí.Ráno svitne nové slnko.A viem ,že neni depresia ako zákusok.