Predpoklady šťastného života

Niekto by možno napísal, že chce mať veľký dom, krásnu ženu a prácu ktorá ho bude baviť. Vraj vtedy bude šťastný. A o pár rokov, vedľa nádhernej ženy, v peknom dome pochopí, že to tak nie je. Že mu stále niečo chýba. Všetko šťastie bolo len na chvíľu a rozplynulo sa ako sneh v slnečný jarný deň. A tak bude chcieť nájsť veci ktoré ho urobia šťastným. Bude chcieť aby, ten dom bol väčší a lepšie zariadený. Bude chcieť, postúpiť v práci na vyššie miesto. Bude chcieť, aby mu žena viac rozumela. To chcenie, chcenie, chcenie. To chcenie mu berie šťastie. Prináša problémy, smútok a zúfalosť. Problémy máme preto, lebo niečo chceme. Keby sme nič nechceli, nemali by sme ich. Napríklad nešťastne zaľúbený chlapec ktorý chce získať svoju lásku sa utápa v zúfalosti. Politik ktorý chce získať ropu, prináša nešťastie sebe a tisícom iným. Ľudia ktorý chcú peniaze a blahobyt sa topia v depresiách. A my všetci spolu, rútime sa do beznádeje, ak to čo chceme neprichádza. Prečo? Kvôli našej odvekej nespokojnosti. Je to nespokojnosť, kvôli ktorej nesedíme ako v praveku v jaskyni, ale v komfortnom byte vyplnenom množstvom všelijakých vecí. Nechodíme bosí, ale vo farebných autách ktoré jazdia rýchlejšie než kone. Nejeme surové mäso, ale všelijaké dobroty ktorých chuť sa nám rozplýva na jazyku. Sme šťastnejší než predtým? Naše chcenie nás dostalo až sem. Odlíšilo nás to od zvierat. Pokročili sme. Ale prinieslo nám to šťastie? Akoby mohlo, keď samotné slovo chcieť znamená niečo nemať a hnať sa za tím. Chcieť znamená, byť nespokojný. Byť nespokojný, znamená nebyť šťastný. Je to paradox, že šťastie nám môže brať to, že sa ženieme za šťastím. Strelec ktorý strieľa len pre svoje potešenie trafí cieľ. Strelec ktorý strieľa o cenu má roztrasené ruky a netrafí. Sme vychovávaní v spoločnosti ktorá uctieva úspech, krásu, kariéru a blahobyt. Ale aké je to nechcieť nič? Nechcieť bohatstvo ktoré prináša strach. Nechcieť lásku ktorá prináša zúfalstvo.
No sú láska alebo bohatstvo zlé veci? Myslím, že nie. Ani chcenie nie je zlé, lebo nám dáva ciele a mať ciele je dobré pretože dodávajú silu ísť ďalej. Je to ako prechod cez divokú rieku, ktorú nemožno obísť. Bolo by zbabelé otočiť sa a nepokračovať v ceste. Je však dobré vedieť, že rieka môže byť zradná a že jej prúd nás môže strhnúť. Ak sa v tej rieke zaoberáme tým aké hrozné je, že sme v nej a ako velmi by sme chceli dostať sa na druhú stranu, prestávame rozmýšlať nad tým ako ju preklenúť a vtedy nás voda môže poraziť.
Myslím, že ide o to vedieť udržať rovnováhu. Veď nie je zlé byť krásny, bohatý, úspešný a milovaný. Ale to dôležité čo má prísť, príde aj bez nespokojnosti a ak nie nevadí. Mám kde bývať, mám jedlo, mám rodičov, mám možnosť vzdelávania sa a žijem v mieri. Veci ktoré mám má spolu so mnou snáď päť percent ľudí na zemi. Už to, že existujem. Že sa môžem len tak prejsť v jarný deň a vidieť tisíce maličkostí ktoré mi vyrážajú dych. Už to - je šťastie.