Spominas? Spominas si na ten cas pred rokom?
Mozno ze nie je prava chvila na napisanie tohto listu. Mozno je to zase len chvilkove precitenie, chut zaobivat sa nostalgiou..a spomienkami, ktore su este pomerne cerstve- ved to bolo pred rokom, mozno rokom a pol, ked sme sa zoznamili a nasledne stali kamaratmi.
Pametas? Pametas si na to, ako to bolo?
Ja rozhodne ano...a moje srdiecko toho prezilo,neuveris, omnoho viac. Ved ja, keby si mi povedal SPOMEN SI,spomeniem si na situaciu spred 4 rokov.. ked som ta videla prvykrat v zivote a povedala som si: Ach... aky uzasny chlapec. No, teraz sa nad tym pousmejem. Mala som desat rokov. A bola si jedna z mojich platonickych lasok a poriadne trvacna! Ty si este dva (a pol) roka nevedel o tom, ze existujem. ja som si nedala pokoja. Rozhodlasom sa ta spoznat a urbila som pre to vsetko co bolo v mojich silach. Ved ty vies, co vo mne je, ked som tvrdohlava a chcem niekoho silou mocou spoznat. Uz si sa namna preto hneval. No ja som dala potom na tvoje rady. A nakoniec vysvitlo, ze boli spravne.
Citil si to, co ja?
Ako si sa citil pri taborakoch? doteraz nad tym rozmyslam... Na konci tabora k nam, na diecensky tabor, prisli pomoct chlapci. Aj ty. Pri poslednom taboraku som ravdaze, myslela len na teba. Johny hral na gitare piesen na tvoje zelanie- Pesnicku, ktoru sme tak casto nespievali. Mozno vy, na vasom tabore. Ja som ju vsak poznala, a zmysel textu tiez. Teplo pri taboraku je vzdy len z jednej strany- tej priklonenej k plamenom. ta druha je medzitym chladna a tmava. Presne ako moja naklonnost k tebe. Moje srdce horelo. To tvoje bolo chladne.
Ja som sak vzdy dufala, ze aj tam, v tej tme niekto zapali ohen.
A veruze ho, niekto zapalil.
Po roku sme sa stali kamaratmi. Sice sme sa rozpravali len na chatoch, vtedy by som sa odvazila povedat, ze som o tebe vedela takmer vsetko. Rozpraval si mi vsetky detaily..ktore dieca sa ti paci, ake problemy mas.. a ja som ti vzdy s ochotou poradila, pomohla. Velmi radasom ti pomahala. ty si mi pomahal tiez. no najviac som si vazila toho,ze si mi daroval kamaratstvo.
Ved vies, ake to bolo. Stretavali sme sa na nejakych obcasnych akciach, a povedali sme si Ahoj.Nic viac. Ajtaksme vedeli, ze sme kamarati. A kolko som sa musela premahat, nez som ti dala naramok priatelstva.upliela som ho koncom januara, chcela som ti ho dat na narodeniny. Vem, kedy ich mas. 28. februara. Vies aj ty datum mojich narodenin? Ak nie, nevadi. Ja ti ho rada poviem. 17.jun.
Ten naramok som ti dalaaz na letnom tabore. Vidis-tolko soms a musela premahat. Tu moju hanblivost.
A pametas si?..na toto,dufam,ano. Poslal si mi tesne pred vasim taborom krasny email. Dakovny list, sa volal. Mas umenie vzdy ma rozplakat. ale aj vzdy ma rozveselit. Aj teraz sami tlacia do oci slzy. Uz len pri spomienke. Dakoval si mi za vsetko. Ze som ti otvarala ocka a vysvetlovala veci o si nechapal, ze som ti radila a pomahala... ved vies. Bol to, aaj je, najkrajsi list, aky som kedy citala.
Neviemci som ti nejaky ja uz poslala. Pametam si,ze som ti viackrat davala najavo svoju naklonnost. Viackrat som citila potrebu povedat ti slova Mam ta rada. A teraz to vsetko zhrnam do jedneho dlhocizneho listu. No ak by som mala napisat vsetky myslienky, ktore venujem len tebe, potrebovala by som ovela vecsi priestor.

Viem, ze ty si nikdy ku mne necitil to,co ja k tebe. Mas ma rad len z desatinky tolko, co ja teba. Neviem,ako to cele vnimas ty... ci to nejako vnimas, ze mas kamaratku, ktora sa vola lenka. Ty si tych kamaratiek mal stale dostatok. A za ten rok si sa tak zmenil... tak strasne zmenil...
Aj ja som sa asi zmenila...Mozno k horsiemu, mozno klepsiemu. A ty sisazmenil, myslela sm si ze k horsiemu...casom ale pobadam, ze tvoja zmena ma aj klady. Zmenil si sa natolko..ze uz nepotrebujes moju pomoc.
Naucil si sa ako zaobchadzat so srdieckami dievcat. Mozno ta to naucil tvoj najlepsi kamarat Peto. Naucil si sa reisit problemy samostatne a ja- ja som uz nebola potrebna. Od konca leta sa zacala nova era. Ta kde ty sa stavas muzom. A ja? Som od teba mladsia, mala som vzdy rada filozofovanie a mala som rada teba a taks trasne rada om ti pomahala.. Niekedy chcem, aby si mal nejaky problem.aby som ti zase mohla poradit. David, tak strasne mi chybaju tie casy, ked som ti pomahala! Ty by si povedal...zivot je zmena. Ale..David...nie vsetky zmeny su tak potrebne! A hoci su, priatelstvo vydrzi!alebo nie? robila som chyby..aj ty si ocas zrobil chybu.. ja ta nechcem nidky stratit. Nikdy. NIKDY. iked neviem, ci o pojde... cim dalej, tym viac sa nepozname. dokazuje mi to aj ten tvoj najlepsi kamarat Peto.."lenka ty davida nepoznas"
Asi mal pravdu, nepoznavam ta. Ale co som potom robila ten rk predtym? poznala som ta! tak kde sa to poznanie stratilo? Uplynulo snad spolu s casom?
Kde je ten David? hovoris ze ta cela tvoja zmena bola k lepsiemu, ze ssa odvazil ist medzi ludi, ze si zacal zit!
Bola som sebecka. chcela som si ta nechat iba pre seba. Chcela som sa v lete s tebov prechadzat po slnkom zaliatych uliciach, rozpravat sas tebov. co je nove.. ako sa mas. ako sa naozja mas,nepytam sa ta na to le zo zvyku a automaticky. Chcela som travit nejaky cas s tebov. No teraz obaja nemame cas. Mozno by sa nejaka skulinka casu nasla...ale kou sa chce ju hladat. Mne ajano ale.. potrebujem odozvu aj z tvojej strany.
Citim sa, ako keby som ta len karhala za to, ze si sa zmenil. Ty by si si teraz urcite momyslel, ze nad tebov prilis vela rozmyslam. Nad nasim kamaratstvom. Ale, David, na koho mam mysliet? Ty si moj jediny kamarat. moj jediny PRIATEL. Ty ich mas,opakujem,vela. Ty kym vsetkych kamaratov a kamaratky preberies v mysli, dostanem sa k radu velmi posledne. Mne to velmi nevadi, David. Som velmi rada, ze mas priatelov.

Dovol mi byt tvojim anjelom straznym. Nemusis o mne vediet nic. Ja len budem. Budem na teba davat pozor, David, a ak sa ti nieco stane, alebo sa bdues citit smutne, ja za tebov pridem a pomozem ti.

Si mi najdolezitejsi na svete, a to nic nezmeni. Mozno zetakych anjelov straznych mas viac. A ja sak nim uz len pridam.
Mozno ze zas budeme raz kamarati. Priatelia.
Mozno ze v buducnosti to bude vsetko ine...ja som ta tak lubila! tak velmi! No potom som zistila ze som ta potrebovala ako priatela, nie ako lasku.
Mozno ze sa to raz vsetko zmeni...mozno...

David, velmi si ta vazim. Si pre mna ako plagat oblubeneho spevaka... Pocitujem k nemu obrovsku naklonnost.. No ten spevak o nej nema ani sajnu.
Ako ti tu naklonnost vyjadrit? Mozno, ked ta zbadam, utekat ku tebe a sino ta objat. Mozno radsej nerobit nic...Neviem, ci by som sa na take objatie zmohla. Som prilis hanbliva. Ved vies.....

David,namalovala som ti portret.Neviem vsak, ci ti ho dam. Mozno si ho necham a budem neustale zdokonalovat ho, iked uz niet v com. Si tam zachyteny ty. TY a ikto iny, ziadny ideal, len TY.Sice v ociach nevidno tvoju radost zo zivota.. Ach, aku slabost ja mam pre tvoje oci!
Ja si ten portret necham. ak by mi spomienky s tvojou podobou nestacili, pozrie sa na portret a spomeniem si na teba.

Nechcem teraz velmi rozmyslat nad tym, ze uz nebudeme kamarati. Este kamaratmi sme. No cim dalej nad tym premyslam, dospievam k nazorom ze uz niesme takymi kamaratmi akymi sme boli. A nase kamaratstvo sa ruca len v mojich obavach. Aleco ak je to pravdou? Tak radsej nerozmyslam nad nami. hned zajtra ti zavolam a pozvem ta to cajovne. Ak sa to podari, dame si cokoladovy caj a ja ti poviem vsetko co som tu napisala. A ak to nestihnem vtesnat do tej skulinky nasho casu, objimem ta, a dufam ze to povie za vsetko.

Niekedy tuzim dostat ta do zivotu nebezpecneho ohrozenia, aby som ta mohla zachranit a preukazat tym sluzbu, velku sluzbu na ktoru nezabudnes. Mozno nou by som vyjadrila to, co k tebe citim.
Som ochotna za teba obetovat aj svoj zivot.

..Mozno som uz aj takyto list tu pisala..no ja citim potrebu napisat ho znova...