V chvilach ako je tato, alebo ako bola ta v noci, alebo ta predvcerom a den predtym, a den predtym, mam chut niekomu o Tebe povedat. Niekomu prezradit, ze sa smejem, ze viem plakat, ze mi nevadi cakat dlhe hodiny. Ze snivam. Ako sa Ta dotknem. Objimem. Pobozkam. Mozno prilis casto myslim na zapad slnka.
A mozno som hlupucka, ako som byvala kedysi davno. Prave ja vsak viem, ake to je ked sa city koncentruju v kvapockach dychu na krajoch pier. Ake to je byt skryty a tuziaci. A zrazu mam chut vybehnut von a tancovat v dazdovych kvapkach a ukazat Ti ake je to krasne. A drzat Ta za ruku pod mojim oblubenym stromom. Nechat sa hladkat jeho listami. Bozkavat sa v zajati jeho konarov.
A potom by som Ti ukazala, kde som ukryla moje crepinky lasky. Kam som chodila plakat a ukazala Ti zapad slnka. Ten MOJ zapad slnka, ktory som nevidela uz roky, lebo sama sa nan nedokazem divat.
A len by sme lezali na luke a drzali sa za ruku.
Ale psssssst...


Lebo este nie.
Pssssssst...