Existujú najmenej tri spôsoby ako môžme vysvetliť štruktúru vyvinutej populácie molekulárnych replikátorov - od skúmavkovej RNA cez vírové gény až ku génom ľudským. Prvý spôsob spočíva v uložení všetkých dejov krok po kroku tj. ako sa jednotlivé mutácie objavili a ako sa šírili. Toto je nemožné bez toho aby sme zapísali všetky molekulárne deje - podobný zápis udalosti by bol nesmierne obsiahly.

Druhé vysvetlenie sa uchyľuje k trocha zavádzajúcemu pojmu "účel". Zblízka sa nám zdá že molekuly sa prosto náhodne menia a selektívne rozmnožujú. Avšak keď ustúpime o krok ďalej, zistíme že môžeme výsledok opísať tak že o preživších molekulách povieme že "dosiahli cieľ" replikátorov. Prečo sa RNA molekuly za prítomnosti hrozby ribonukleázy majú tendenciu zauzľovať tak a tak? Príčinou je samozrejme dlhá séria udalostí, no myšlienka že "sa chceli ubrániť útoku a prežiť aby sa množili" by predvídala rovnaký výsledok. Jazyk "účelovosti" je užitočnou skratkou - veď sa pokúste bez jeho pomoci opísať ľudskú činnosť - no výskyt účelu nemusí byť nutne výsledkom prítomnosti mysle. Príklad RNA nám toto naznačuje dostatočne jasne.

Tretí a častokrát najlepší spôsob vysvetlenia je pomocou evolučnej terminológie - hovorí nám že poriadok vyvstáva vďaka variácii a selekcii replikátorov. Molekula sa zroluje tým a nie iným spôsobom preto,že sa tak podobá na svojich predkov ktorý sa vďaka tejto vlasnosti dokázali rozmnožiť s väčším úspechom - dokázali vzdorovať útoku atď. Ako podotkol Richard Dawkins, reč účelu môže byť - v prípade že tak činíme dostatočne pozorne - preložená do reči evolúcie.

Úspech v evolúcii spočíva na eliminácii neúspešných zmien. Vysvetľuje teda pozitívne ako výslednicu dvojitého záporu - vysvetlenie ktoré je ťažko uchopiteľné. Inak povedané - vysvetľuje niečo viditeľné ( úspešné entity smerujúce k naplneniu účelu ) pomocou toho neviditeľného ( neúspešné entity ktoré zanikli). Iba úspešné zvery dokázali posiať krajinu svojimi kostennými pozostatkami, nepodarky minulosti nám veru veľa fosílií nezanechali.

Ľudská myseľ má tendenciu sa sústrediť na to viditeľné, hľadajúc kladné príčiny pre kladné výsledky, usmerňovaciu silu za usporiadaným svetom. No vďaka reflexii môžeme vidieť že je to tento veľký zákon ktorý zmenil našu minulosť a bude tvarovať i našu budúcnosť: Evolúcia postupuje vďaka variácii a selekcii replikátorov.


Vyvíjajúce sa organizmy

História života je pretekom v zbrojení na poli molekulárnej mašinérie. Tak ako sa dnes tento pretek dostáva do novej a oveľa svižnejšej fázy si musíme byť istí že sme pochopili ako hlboko je evolúcia zakorenená. V časoch keď je myšlienka biologickej evolúcie prekrúcaná či dokonca častokrát napádaná priamo na školách, je nutné si znovu pripomenúť že jej dôkazový materiál je pevný ako kameň a všadeprítomný ako bunky.

Zo samotných vrstiev kameňa si Zem samotná urobila knihu na ktorej stránky zapisuje históriu života. Na dne jazier a v podloží morí sa vrstva po vrstve nazhromaždili ulity a kosti. Niekedy meniaci sa prúd alebo náhla geologická udalosť odplaví niektoré vrstvy preč; v opačnom prípade sa jednoducho prehĺbia. Prvotné vrstvy ukryté v hlbinách rozdrtené tlakom, zpražené horkom, či oblažené minerálnou vodou sa postupne premenili na kameň.

Počas stáročí študovali geológovia skaliská sveta čítajúc z nich minulosť Zeme. Už dávno objavili morské ulity v rozdrtených kameňoch uprostred pohorí. V roku 1785 - sedemdesiat-štyri rokov pred onou častokrát tak nenávidenou Darwinovou knihou - dospel James Hutton k poznatku že bahno morských podloží bolo stlačené na kameň a zdvihnuté do výšin silami nám neznámymi. Čo iné si vlastne mohli geológovia mohli myslieť, samozrejme okrem toho že nám klame samotná príroda?

Uzreli že skameneliny sa líšili vrstvu od vrstvy. Uzreli že skameneliny z tejto vrstvy tu boli tie isté ako skameneliny v tamtej vrstve tam. Tieto jednotlivé vrstvy pomenovali (A, B, C, D, ..., alebo Osagiánska, Merameciánska, Dolná Chesteriánska, Horná Chesteriánska... ) a použili v nich sa nachádzajúce charakteristické fosílie na označenie týchto vrstiev. Kvôli mrveniu sa zemskej kôry nám nikde nebolo odhalená úplné sada všetkých vrstiev, no geológovia ktorý odhalili A,B, C, D, E na jednom mieste a C,D,E,F,G,H,I,J na mieste inom a J,K,L niekde úplne inde dospeli k poznatku že vrstva A predchádzala vrstve L. Geológovia pracujúci v ropnom priemysle - áno aj tí ktorí sa vôbec nezaujímajú o evolúciu a jej dôsledky - i dnes pomocou týchto skamenelín určujú jednotlivé vrstvy na tom či onom mieste vrtu.

Vedci dospeli k zjavnému poznatku. Nielen dnešné druhy žijú na mnohých častiach planéty, aj druhy v dobách minulých mohli byť podobne rozšírené. Tak ako sa nabaluje jedna vrstva na druhú dnes, tak sa nabalovali aj v minulosti. Podobné skameneliny v podobných vrstvách označujú usadeniny uložené v rovnakom veku. Skameneliny sa líšia vrstva od vrstvy pretože sa druhy líšily vek od veku. Toto pochopili geológovia vďaka ulitám a kostiam vpísaným do stránok z kameňa.

Najvrchnejšie skamenelé vrstvy obsahujú kosti zvierat stále prítomných, hlbšie vrstvy obsahujú kosti zvierat dnes už vyhynutých. V ešte hlbších vrstvách nachádzame skameneliny ktoré majú málo spoločného s dnešnými živočíšnými druhmi. Pod kosťami cicavcov ležia kosti dinosaurov; v ešte nižších vrstvách sú kosti obojživelníkov, následne nachádzame už iba ulitníky a kosti rýb až sa nakoniec dostávame do hĺbok kde už nieto ani ulít ani kostí. Najstaršie kamene so skamenelinami sú tie ktoré nesú stopy jednobunkovcov.

Vďaka rádioaktívnemu datovaniu môžme povedať že najstaršie stopy života sú staré niekoľko miliárd rokov. Bunky o niečo komplexnejšie ako baktérie datujeme do obdobia o niečo vzdialenejšieho ako je jedna miliarda rokov. Dejiny červov, rýb, obojživelníkov, plazov a cicavcov sú roztiahnuté do stoviek miliónov rokov. Kosti pripomínajúce nám človeka datujeme do obdobia niekoľkých miliónov rokov. Nuž a keď hovoríme o civilizáciách, hovoríme iba o niekoľkých posledných tisíckách rokov.

Počas posledných troch miliárd rokov sa život vyvinul od jednotlivých buniek ktoré dokázali nasávať chemikálie až k zoskupeniam buniek ktoré sú schopné udomácniť v sebe rozum schopný nasávať myšlienky. Za posledné storočie sa technológie dostali z úrovne parnej lokomotívy a elektrického svetla na úroveň raketoplánu a počítača - počítača ktorý už sa učí čítať a písať. Vďaka rozumu a technológiám sa rýchlosť evolúcie znásobila miliónkrát, možno i viac.