vidim, ze sa to tu celkom aj od temy odklonilo – co sa tyka obrazku, Aries-ove Dejiny smrti mozu byt inspirujuce aj tymto smerom:) pohoda, hlavne ze sa Tebe paci – tym staci odbyt vsetky OT poznamky. kazdopadne prispejem tak pre mna v skratke – inak sa rada hocikedy pobavim, jedna z mojich poprednejsich tem…
ako sa hovori, pre mna rozhodne plati: oddychnem si po smrti.
imho, nemyslim si, ze smrt je kontroverzna sama o sebe, mozno tak eutanazia, ale nie samotna smrt.

preco smrt? pretoze sa jej nikto nevyhne. sme detmi vesmiru aj svojich rodicov a preto zomrieme, atomy a molekuly a bunky z ktorych sa skladame sa rozplynu a stanu sa sucastou sveta okolo nas, sveta z ktoreho sme prisli, rozplynu sa do inych tvarov a sposobov usporiadania. a samozrejme, smrt je sucastou zivota, sme k nej blizsie kazdy den. neverim, ze je predestinovany cas kedy clovek zomrie, jednoducho sa to stane, v idealnom pripade zostarnutim organizmu.

smrt je pre mna ticho a tma. predstavujem si casto smrt, je to velmi teple tmave a tiche miesto. niet preco mat z nej strach. nebojim sa jej, cim viac o smrti rozmyslam tym prirodzenejsia mi pride. nemam chut v najblizsej dobe umierat, ale keby sa tak stalo, nemam strach. asi by mi to bolo trochu luto keby sa to staro teraz, ale smrt je nieco, co si clovek malokedy vybera. nuz, vyrovnala by som sa so smrtou. vziat sa a odist.

vybrala by som si smrt ktora by mi umozila tolko casu, aby som svojim blizkym objasnila ze sa nebojim a nechcem, aby som im chybala. aby som im dokazala vysvetlit, ze som pokojna a kludna, nemam strach. ze by som chcela aby zili tak ako najlespie vedia, tak ako najlepsie citia, tak ako je pre nich spravne. je mnoho ciest ako dnes prekonat bolest z rozlicnych chorob, tak by som si dopriala dostatok casu zomriet.

nie, po smrti neexistuje nic. len ticho a tma, ktore aj tak nevnimas. presne tak ako som pisala, rozplynies sa, co je len krajsie povedane rozpadnes sa, splynies s tym biologickym, z ktoreho si vzisiel. ziadne posmrtne zivoty – puhe krcovite pridrzanie sa predstavy ze clovek vlastne nikdy nezomrie, iba existuje dalej ako cosi ine. nie. smrt je koniec. definitivny. co mame mame teraz a treba to stravit do posledneho susta ktore sa nam ponuka, naplno. a tym zodpovedam aj poslednu otazku – nie je ziaden „posmrtny zivot“. zivot mame len jeden. konci sa smrtou. potom uz nie je nic. preto by sme sa mozno mohli zamysliet nad vzacnostou zivota ktory mame, a nie zufat nad tym, ci budeme dostatocne dobry pre ten po smrti…

23, studentka psychologie 4.roc FF MU Brno, narodena v Bratislave/styri roky zijem v Brne, dnb/lo-fi/trip-hop/folkðno, skor by som to nespecifikovala