pozeram sa smerom hore do neba
nebo je dnes modre, nebeska farba
ako zrkadlo, ako plechova strecha
natreta naruzovo
moje fijalove saty a potkolienky (ziadna tlacova chyba,
len chybajuce mäkcene a d'lzne v klavesnici- daleko od domova,
tam kde nas to vsetko naucili)
a ty mi chybas vsade spolu cestujeme
tak carovne mi chybas, ze ani tu ani tam
tak daleko od teba, cokoladove pralinky, jedna po druhej
najlepsie (zürich)
naucila som ta ich cmulat az kym sa nevytratia do spomienok
a ty si ma naucil pocuvat brahmsovu tretiu a stvrtu symfoniu
(som celkom pomätena, zrazu si neviem spomenut
ako sa to spravne pise)
vdychol si mi vietor do ust, ked si ma bozkaval
stale hrame divadlo, pretoze inak by nam bolo smutno
sami pred sebou
sme cudzi ludia v elektricke:
sedime oproti sebe - zrazu ti hovorim,
vy, pane, mate viac minulosti a spomienok
ja mam viac buducnosti pred sebou
ale nie som si celkom ista, ako mam s tymto momentom nalozit
dalsie stretnutie:
fajcim cigaretu, vyfotografujes ma, celkom skryta - zelena
"ukryta v kriku"
pod suknou ciernou fixkou napisala som nase mena do vecnosti
(take cosi - )
rozpravame si o svojich matkach a myslime pri tom s lutostou na elfride jelinek, a vdacne dakujeme nebesiam za isabelle huppert (dalsia tlacova chyba,
alebo predsa nie)
tak teda ty si to, a ja, zena, co sa nevie celkom rozhodnut,
kvoli vlastnej slobode
spiaca macka, najväcsi bojovnik meca, neprekonatelna,
nezvladnutelna, neuhasitelna
deine vanillebuchtl