Rada si okusujem nechty. A rada na to doplacam. No mne tie nechtiky natolko zachutili, ze som si odhryzla cely ten koren nechtu, toto uuplne hore neodkusnutelne. vrstvu za vrstvou som hryzkala nechtik dole a nakoniec s radostou odhryzla aj ten nedolapitelny kusok. Toto by pripadalo ako spoved mysi domacej, ale je to spoved moja.
O par dni (o tyzden) mi tam vyrastlo toto:

Som myslela, ved to len meso z nechtoveho lozka kusa prerastlo, nie?
A tak som si po svete chodila s tymto cudzopasnikom-divym mesom. neviem ako sa vola to tkanivo.
V skole mame taku spoluziacku-zhodou okolnosti moja spolusediaca. uz vyse tri mesiace chodi ku chirurgovi s nohou. neviem, nepytala som sa jej co s nou ma. Az ked som sa v skole dala s nou do reci ze co to mi tam moze rast, ze co to je zac zhikla: lenka, ved to je dive meso!! s tym chodim ku chirurgovi! A hned mi nebolo vsetko jedno. Chytro som hned hcela vediet vsetky informacie co s tym, kedy, ci je to velmi zle, ake su rizika a tak. A ona pokojne pokracovala: Nepriala by som ti to...no, ti to najprv umrtvia injekciami, ktore ma dost boleli, a potom ti to odrezu skalpelom alebo ti to proste odstrihnu a tak... Protestovala som, ved to urcite bude boliet! A spytala som sa jej na rizika, co sa stane ked s tym nic nebudem robit. ona na to: ta nic, bude sa ti tahat z toho miesta taka cervena ciara, to ked ti nebude vytekat hnis, a to bude vlastne otrava krvi. HNED mi nebolo vsetko jedno a so slzami v ociach som rozmyslala co spravim.
Na nete som sa o tom porozpravala (po asi troch dnoch) s kamaratom. povedal ze rozhodne by som mala ist a povedat to aj rodicom (ktorym som to pravdaze neoznamila hned, ved naco...)cela roztrasena som radsej sla spat. s hnusnym pocitom. ze na nechte mi rastie dive meso.
Moja prva ranna veta mamke pri robeni desiaty bola: Mami, musim ti nieco povedat.. a bez dalsich slov som stiahla leukoplast z palca, s ktorym soms a snazila skryvat moje tajomstvo. Mamka zhikla a huraaaaaa ku chirurgovi.
Cestou na polikliniku sme stretli aj tu moju spoluziacku. ona s usmevom, ja s placom. slova jej mamky (aj nasa erika tak plakala ked tu bola prvy krat) ma neupokojili.
rodicia si pravdaze velmi radi ten moj palec so zaujmom prezerali a ocko skumal co to asi moze byt. ako bodyguardi chceli ist aj ku chirurgovi so mnou do ambulancie. do sla len mamka.
chirurgove skonstatovanie: ty ako dlho si si to epstovala? ..dost velke uz je...no, tak to budeme musiet stiahnut cely necht...
moje skonstatovanie: CO? hned? NEEEEE!!!!
a mamka hop a biely zaves lebo jej bolo zakazane na to sa divat. a moje naramky hop z ruky prec. a do mojej druhej, zdravej ruky hop slonik od kamarata, ktory mi dodal pozitivnu energiu. len tak zbezne som si uvedomovaa co robi. vlastne somsa potom upokojila. tvaril sa vazne, viete, ako taky lekar pri akcii. ja som sa bars nedivala, este zo zaciatku jak mi daval injekcie som rumazgala, ale to uz bolo v pohode, lebo injekcie neboli vobec take hrozne.. bolo to v pohode.. o chvilu som mala znecitlivenu skoro celu ruku, tak sa dla do prace. citila som sa ako na manikure. rozpravala soms a s tym lekarom a zistila som ze to je byvaly skaut (roste skaut) a tak se sa rozpravali o hodnotach skautingu a tak. citila som take neprijemne, ked mi cvakol to meso, ale to bolo tes f pohode. aj to vyskrabavanie nechta sa dalo prezit. cele to trvalo mozo 20 minut. bola krv. dost krvi. chirurg povedal, ze ten nechet bol tak zdemolovany ze mi ho daval dole po framforcoch. OK.

a toto je moja ruka asi pol hodinu po zakroku. dost to este bolelo. no to bude dobreee :))
chodila som pravidelne na prevezy. raz to bolo lepsie, raz horsie. zdesene som sa divala na papierik na ktory pisal poznamky o stave nechtoveho lozka a jeho okolia.
po par..dost.. prehliadkach vyhlasil ze si to budem macat v harmancekovom caji. to uz som bola oboznamena skor, od tej mojej spoluziacky, ktoej sa to este viacej zhorsilo.
nasa oblubena otazka bola namiesto: akos a mas? otazka Ako sa ma nebohy nechet?
CEST NEBOHEMU NECHTU

nechtove lozko bolo v takomto stave. takto som si zobrala hrncek s vlaznym cajom a macala som si to v nom asi pol hodinu.
pre porovnanie::

Uz mi tam pomaly vychadzal nieco co bolo dost podobne nechtu, no okusovat som si nechty neprestala. a preto ma chirurg poslal na psychiatriu. kvoli tomu, ze soms a nezbavila zlozvyku okusovania. rodica boli zhrozeny (moja dcera NEPOJDE na psychiatriu!! ona NIE JE blazon!! co ked jej to daju do prihlasky na strednu a na vysoku???!!) a tak som dostala podmienku. ked do dvoch tyzdnoch neprestanes, ideme tam!!!
A tak som prestala s okusovanim nechtov.
doteraz neviem, ci to ten chirurg urobil len aby soms a zbavila zlozvyku liecbou sokom, alebo to ymslel vazne. na tu psychiatriu som nesla. nechtiky mam krasne, a kozu okolo nich ucelenu.
uz som aj batikovala. je tam este trochu batikovacej frby. no jasne vidno, ze nechtik sa ma dobre, aj nechtove lozko, a rastie.. pomaly, ale iste.

A tak mam zase pomaly dvadsat nechtov na tele.