ako si ju predstavujem?
chvilu smrti si predstavujem tak, ze zrazu nebude nic. ako keby niekto zhasol svetlo, zapchal usi, a vypol mozog. ale tajne dufam, ze ten film pred ocami, co cloveku prebieha a ktory som uz zazil stojac uprostred dialnice, pozorujuc bavorak rutiaci sa asi 180 km/h na mna, no tajne dufam, ze ten film pred ocami sa mi uz ostane prehravat donekonecna a ta chvila v ktorej umriem, to bude ako keby som spadol do ciernej diery (ak vies nieco o fyzike ciernych dier) a cas sa zastavi a ten film sa zasluckuje a ja ani nebduem vediet, ze som umrel. ale neprekvapi ma, ked ostane iba tma.
ako by som ju chcel?
neviem, len tak, bezbolestne a rychlo. zastrelenim napriklad, to mi pride dostatocne 'humanne'.
ci verim ze je nieco potom?
no, obcas sa tak symbolicky obraciam k ludom ktorych som poznal a ktori zomreli, ale nehovoril by som o tom, ako o posmrtnom zivote. nemyslim, ze veri na posmrtny zivot. pristupujem k tomu tak, ze ak nieco je, bude to mozno fajn, ale snazim sa zamerat sa hlavne na pozemsku existenciu.
ako si to potom predstavujem?
ziadna z mne znamych predstav o posmrtnom zivote ma nepresvedcila, co ja viem, mozno nieco ako bardo.. ale nepredstavujem si to velmi.

20 ;; student ekonomie-informatiky, povalac ;; bratislava, bratislava ;; moj stabilny playlist tvori cca 80-100 albumov roznych zanrov od klasiky po breakcore a ano, predtym som vela pocuval metal a dokonca som ho aj hral ;-)