jasne, som tu na dovolenke. ale toto mesto je proste nice. slecinky sa tu promenaduju vystajlovane jak svina, ziadne ze babenky v dzinsoch a trickach.... pekne pancusky, cierne nohavice, alebo proste hocijake nohavice ktore im pristanu.... aj ked niektore su trosku tucne a niektore su trosku skarede... proste sa vedia obliect tak aby im to pristalo... pri takmer kazdej zostanes stat s otvorenymi ustami...

a potom rano vstanes, zbehnes par schodov a das si kavu a croissant a pomarancovy dzus. a kava je silna ako ma byt a dzus je chutny a croissanty sa mrvia a rozplyvaju sa ti na jazyku a su vonave... a vedla pri hoteli je skola pre vizazistky, takze si vedla teba dava kavu 6 mrte dobre vyzerajucich a krasne nalicenych francuzok stebotajucich si tym svojim srandovnym jazykom ;)

nice je krasne. stalo to za tych mrte penazi tu par dni pookriat a pochopit, ze zivot sa da na chvilku riesit aj inak. stalo za to pit vino na plazi, lustit francuzske jedalne listky (zasadne nehovoria ziadnym inym jazykom) a davat si pozor na to ze sa musis najest pred tretou, pretoze potom vsetko zavru a najblizsie sa bude dat jest o siestej...

bavi ma ist na dovolenku s id papilliom a id hurahura a jeho protivnou frajerkou, pretoze viem, ze aj ked som v cudzom prostredi, mam zo sebou ludi co su mi blizki a je mi dobre... chybala mi tu trochu moja laska... moje zlaticko... moje slnko, ktorej by som hrozne rad ukazal tu velku plaz s rozburenym morom, tie domy v kopcoch Monaca, tu botanicku zahradu s plnou picou kaktusov a tie predajne aut s cervenymi ferrari a nablyskanymi masserati...

uvedomil som si, uz po stopadtesiaty krat, ze treba chodit von... treba opustat svoju rodnu zem aby sme si uvedomili co vsetko sa da aby sme si uvedomili, pre co vsetko sa treba vratit...

milujem tu co ma miluje, mam rad priatelov co maju radi mna a viva la france! (fotky, ak papillio da pripojime neskor)