cwbe coordinatez:
101
63535
21
2248689

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
commanders
polls

total descendants::
total children::0
2 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Ohúrený pravdou, dobre poznanou pravdou som videl, čo sa so mňou chystá diať. Ani som nestačil povedať nie, a nebolo to ani na škodu, aj tak by mi to nepomohlo. V tej chvíli neostávalo mojej povahe nič, len sa vzoprieť. Ale ako to dosiahnuť? Vytrhnúť sa z tej prestrašnej nevedomosti, ktorá našepkávala nevedieť nič ďalej. Nepozrieť sa dopredu, nehľadať budúcnosť ani vtedy, keď stála kúsok od dverí. Ozývalo sa, že to nieje správna voľba, ale charakteristika duše vedela, že tento hlas sa nepodarí dostať na úroveň vykonávania. Žil som, chodil som, bláznil. Vedel som čo nesmiem urobiť, no nevedel som, čo musím urobiť. A dni bežali, tak ako plynula voda.. Za obyčajných dní sa všetko ťahalo neobyčajne pomaly, miestami však bolo všetko akési prirýchle. Bolo potrebné nájsť ten stred a skúsiť sa príbližiť k biednym tajom stereotypu, ale to som nechcel. Dnes viem, že by to pomohlo ustáliť si život a nebyť takým živlom. Ale nestalo sa. Dni plynuli a monotónnych dní úbudalo. Úbudalo aj cesty späť a aj dnes mám pocit, že chodím po moste odpadávajúcich dosák, ale ešte nikdy nieje neskoro nájsť riešenie ako sa vrátiť na stracajúcu sa stranu. Kto mi však zaručí, že práve tá strana je správna. Že peniaze, úspech a veci materalistické mi zaručia štastie v živote. Prečo nemôžem súhlasiť s tým, čím súhlasí toľko veľa ludí.. Prečo sa mi to zdá v živote nie príliš podstatné, a prečo mám pocit, že sa dá žiť aj inak.. a štastnejšie..? asi preto, že neviem o čom je život.. Ale prichádzam na to sám. Aspoň to mi môže poskytnúť nádej, že moja chyba nebola robením inému napriek. Stále však neviem určiť, čo je vhodné.. Stabilita. Potrebujem ju, mať pocit, že niečo bude a ja budem spokojný na jednej úrovni?.. To asi nieje môj prípad, alebo, že by som chcel byť stále živlom? Chvíľu to môže ísť, ale môžem spadnúť do kaluže a odtiaľ už je to len krok od povestného blata. Chcem asi priveľa, že som mladý a chcem byť trochu iným. Nie, nechcem, už ním som. Mal som zažiť zlé časy a vážiť si všetko, čo je dnes také samozrejmé. Pochopil by som, že nič nieje zadarmo.