len tak narýchlo lebo mám zajtra referát a ešte nemám ani slovo:

ja si predstavujem smrť ako veľmi pekné dievča alebo chlapca, má teleskopickú udicu a loví ryby pri draždiaku z malého móla kde je aj stĺp elektrického vedenia. nemá háčiky, len olovká. ja som na prechádzke a tam na výbežku sa vždy zastavím, smrť ma osloví, že poďme do vody a kto by odolal. tak ideme, postupne kráčame po dne čoraz ďalej, keď tu zrazu povie, že nech neblbnem, že sa môžem utopiť, tak vylezieme von a v tom momente sa prebudí sopka pod draždiakom a všetcia ľudia sa tam nahrnú, že zázračné termálne kúpalisko, ale neuvaria sa, lebo ako sa prebudila tá sopka narušila sa zem a stožiar padol do vody a všetcia začnú tancovať. ja so smrťou ideme preč, počujeme tú istú hudbu a pozeráme si do očí.

explódovať, aby som sa zajtra zobudil ako nový.

jasnačka.

po smrti sa chodí kradnúť - vždy sa ukradne len jedna ponožka z páru, posledné píšucé pero (ak je čas, tak ho stačí vypísať), a môžu sa kradnúť aj rwčka ~ minule mi v izbe padlo na zem a doteraz som ho nenašiel. veľa sa striela so vzduchovky a autodróm nemá mantinely.


22/študent, knihovník, hudobný redaktor/bratislava/bratislava/najradšej počúvam veselý breakcore kde sú využité sample z japonský animovaných filmov. a v poslednej dobe fínsky downtempo country/folk (husky rescue)

p.s. mám tento ročník predmet metodológia výskumov, možno by sa ti z neho zišli teoretické predpoklady pre tvorbu dotazníka

o smrti, smrť za mlada