vcera bolo nadherne pocasie a mne sa nechcelo sediet v tmavom byte, tak som nasadila sluchatka na usi a vysla do prirody, dostala som sa medzi zahradky a tak som sa kochala ako si stari ludia stepia stromceky a cistia bordel po snehu a aki je to pre nich relax..aspon taky ako pre mna ich pozorovat.. slnko zacala nadherne svietit, tak som zavrela oci a natocila tvar nan, pod zavretymi vieckami sa mi tvorili kruhy, ktore sa zmensovali a vytvarali nejaku 3D spiralku v rytme hudby ktora mi hrala..bolo to celkom prijemne.. pokracujem si dalej chodnikom, kde sa topil sneh a miesal s blatom a trevou, co mi nejak nevadilo a kaslala som nato ze mam teplaky, ktore taham po zemi... ked som sa vracala uz spat odbocila som na hlavny chodnik a zrazu na mna pozera mierne velky vlciak, ktory na mna zurivo stekal ked bol este za branou, ale teraz uz zrazu nebol. Ostala som stat ako prikovana, nebolo uniku... pes ostal stat tiez. Hladeli sme na seba, on cakal co urobim ja a ja som cakala co urobi on... chvilku som premyslala..sklopila som hlavu uprela zrak na blato a prechadzajuc meter okolo neho tvarila som sa ze ho prehliadam a nevidim...ked videl ze ho ignorujem, sklopil hlavu zaryl nufak k zemi a kaslal na mna aj on... :o) trochu mi to zvysilo tep... a slnko svietilo dalej, sneh sa roztapal, od zeme stupala vlhka vona jari a ja som kracala spat...