dnes sa rozkladam v tom rozlezanom kresle, na dlazke mam stoh spinaveho pradla, na stole hrudu hasisa, 3metre nalavo je chladnicka v ktorej je iba chlast (a kecup), mam tu kopu nadhernej muziky ktoru som nemal cas pocut, plno japonskych hororov, hrbu skvelych komixov ktore som neprecital, je nedela teda v televizii ide nekonecna slucka zapasov bundesligy, telefon mi dnes zazvoni iba koli narocnej debate o objemoch zenskych poprsi a benzinovych motorov, pred sebou mam dnes vsetok cas na svete, nikto z mojho casu nic nechce, dnes som nekonecne slobodny, bez myslienok na cokolvek co zavezuje, narokuje, znepokojuje, nedava spavat, muozem rozvaleny so zaklonenou hlavou fajcit az do omdletia a pocuvat hudbu: a uz davno som sa necitil tak napicu disharmonicky ako prave dnes.
nie nie nie mend takto nikoho neoklames.