Beriem zahlicku do ruky, nalejem vodu a tesim sa ako blba, ze mam naparovacku.. pozeram na latku ako sa pod parou rovna ako sa kazdy zahyb poddava zohriatej ploche a premyslam.. vnimam ako para stupa a zvlhcuje vzduch v mojej izbe..aj ma napadlo dat do vody vonny olej, nech vonia pradlo aj vzduch..trochou ezoteriky, ale uz sa mi nechce to miesat aj ked myslienka to nebola zla, skoda ze sa to neurobi samo, len tak ze si nato jednoducho pomyslim :o)....a potom myslim na to ze dotycny pre ktoreho zehlim kosele bude mat radost... Mam zauzleny kabel a stale sa niekde zasekava a nechce ma pustit az ku golieri...tak posuvam dosku a posuvam koselu blizsie...ked nejde mohamed k hore ide ona k nemu...trochu mi to zehlenie pripominalo zivot :o)...zauzleny, vonavy, komplikovany a pritom tak jednoduchy, nepripustny k veciam, a uvedomujuci si ze ak si pomozeme sami bude nam nakloneny aj on....to teplo zehlicky akoby teplo lasky posobi na zahyby a pokrcene veci zivota....