cwbe coordinatez:
101
63535
21
2231824

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::3
3 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Sedim na zastavke....citim sa ako v oaze, lebo vsade okolo prsi. Obrovske kvapky padaju,...akoby sa tu dole na nieco tesili. Ja tu dole sa na nic netesim. Len sedim a cakam, kym sa privali devet trojka, ktora o takomto case povezie len nocne vtaky a bezdomovcov. Nechodi..
Sedim na dnesnych novinach. Pozerajuc na hodinky stavaju sa z nich noviny vcerajsie a ako sekundovka bezi, stracaju na aktualnosti. Stavaju sa zdrapom. Tak ako ja. Zastavka niekde zateka, vlhnu noviny. Vlhnu mi oci.
Tak ako miliony a miliony kvapiek, tak aj my ludia. A ja jedna z mnoha. Myslim si, ako su moje problemy dolezite. Ako bez ich vyriesenia sa Zem nepohne ani o piad, ze slnko nevyjde, ak nebudem schopna rano vstat. Omyl. Kolko omylov mi musi dat facku, aby som pochopila? Pochopila, ze som len jedna z mnoha?
Prisiel bus. Zostavam sediet.Ved pride dalsi. A navyse, sedi sa mi dobre. Hoci je mi trochu zima. Vsade. Auta okolo uhanaju. Uz nevnimam suvislosti, len sledujem tieto preteky. Sem tak niektore ide v pase pre autobusy a vrati ma do reality sprskou vody z velkych mlak. Nastasie som dost daleko...ale pekne to susti.
Na zastavke skoro nik nie je. Postava tu parik. Vyzeraju stastni. Predstavujem si. Ona lubi jeho, on lubi ju. Nevedia od seba odtrhnut oci. Ona sa smeje na jeho vtipoch a on ju hladi po vlasoch. Prichadza osem trojka a berie ich do dialky. Zostavam sama. S novinami a dazdom.
Devet trojka nechodi, tak chodim ja. Sem a tam. Nevadi mi, ze som cela mokra. Miesaju sa slzy s kvapkami. Dazd zdiela moj smutok, pochybnosti a samotu. Je pozorny a nezny. Prenika ma celu, do nitky. Uvedomujem si, ze ma ocistuje. Od dneska, od seba, od teba.
Myslim, ze ziadna devet trojka uz nepride. Nikdy sa sance nestracaju, len ich dostane niekto iny. Kracam domov. Za ruku ma vedie poulicke svetlo. Hladam kluce, odomykam, nevladzem, znova postel.
Ohlusujuce ticho mi krici do usi, co pocut nechcem. Mokra a unavena pozeram do stropu, rozmyslajuc, preco v realnom zivote neexistuje tlacitko Escape. Nuz unikam ako sa len da. Kamkolvek. Daleko. Raz sa tomu postavim. Raz. No nie dnes.




0000010100063535000000210223182402234135
jonas
 jonas      14.03.2006 - 19:38:42 , level: 1, UP   NEW
escape existuje
len ho musis najst

0000010100063535000000210223182402233417
elisiak
 elisiak      14.03.2006 - 15:40:15 , level: 1, UP   NEW
tulacka dazdom po nocnych autobusoch..
ty si hovies vo svojich slabostiach
ako v sladkom tvorivom bahienku...vyrovnaj sa!

0000010100063535000000210223182402231837
ProudSlaveOfYourEmotions
 ProudSlaveOfYourEmotions      14.03.2006 - 00:06:21 , level: 1, UP   NEW
neuniknes]
len sa hladas
raz sa najdes
pripadne ta najdem mrtvu
najprv virtualne
potom teoreticky
a vobec nie prakticky
vstan
na zemi ta caka uprimne objatie