..rano rozliepam oci clivo spominajuc na nezabudnutelne zazitky z nocnej snovej reality-na zazitky,ktore napriek svojej nezabudnutelnosti vysumia v navale nepoetickosti horuceho ranneho caju..na tomto hadam nie je nic zvlastne..
..potom ma svojou realitou oplieska casopriestorova trhlina kazdodenneho stereotypu:


..vacsinou stihnem bus..
..pri vstupe do mojej Alma Mater slusne pozdravim pana skolnika,ukazem skolsky preukaz(..noo,GPH..8))..
..vyjdem na druhe poschodie..zabocim vpravo..na wc-ku skontrolujem v zrkadle stupen devastacie nevyrovnatelnej ofiny..
..pri skrinkach sa mi,citlivo povedane,spravi zle, z byvalej najnaj kamosky...(baba,o ktorej raz napisem blog..aj ked si ani to nezasluzi..snad ju tu mozem nazvat radodajka-a aspon takto ventilovat celu svoju averziu k takym pseudoosobnostiam)..
..odzvonenim nahodne fungujuceho zvonceka sa ocitam v siestich az siedmich 45 minut trvajucich hodinach destruktivne redukujucich pozostatky nadsenia z pocitu,ze toho vela viem..neviem totiz takmer nic..
..po skole 25 minut trvajuca cesta preplnenym busom,hlasne trubenie aut vyhybajucich sa mi,ked prechadzam cez cestu na mieste,kde nie je pruzkovana zebra..15 minut cesty domov..
..cestoviny s omackou,ktoru si v danom okamihu vymyslim..
..a konecne-izolovane uvolnujuca samota mojej roomky...tam sa citim dobre..tam sa prebudzam s pocitom vyssie opisanym..tam zaspavam s pocitom blizsie nespecifikovatelnym..

..len..tusim sa v mojom vnutri zacinaju bit dve reality..ta stereotypna...bojujuca za pohodu existencie bez nahodnych vykyvov,prikyvujuca konvenciam a potlacaniu pravdy..a ta novoobjavena..neprebadana..rozpinajuca sa..porazajuca a neporazana..tuziaca po zmene..po problemoch..pripravena na vsetko..

..chcem premalovat roomku..chcem piercing..chcem novu farbu vlasov..chcem sa zacat ucit...chcem ranit radodajku..chcem zit...chcem odsudzovat a posudzovat..chcem vyzrete nazory..chcem zmenu...