Pomocou assemblerov budú môcť inžinieri vyrobiť oveľa menšie a rýchlejšie počítačové obvody. Pomocou dnešnej zhlukovej technológie zapisujú inžinieri obrazce na kremíkové chipy nastrelovaním atómov a fotónov, no tieto obrazce ostávajú ploché a nemožno sa vyhnúť chybám na molekulárnej úrovni. Avšak pomocou assemblerov budú inžinieri stavať trojrozmerné obvody a to s atomárnou presnosťou. Presné obmedzenia elektronických technológií sú dnes neisté pretože kvantové chovanie elektrónov v komplexných sieťach drobných štruktúr pred nás predkladá komplexné problemy. Niektoré z nich sú priamym dôsledkom princípu neurčitosti. No nech sú tieto hraničné podmienky akékoľvek, budú dosiahnuté pomocou Tvariteľov.

Najrýchlejšie počítače budú využívať elektronické javy, no tie najmenšie môžu byť vystavané na úplne iných princípoch. Môže sa to zdať zvláštne, no samotná esencia výpočtu nemá nič spoločné s elektronikou. Číselný počítač nieje nič iné ako množina spínačov ktoré sú schopné sa navzájom zapínať a vypínať. Pri zahájení výpočtu tvorí vzájomné prepojenie spínačov jeden vzor - reprezentujúci napríklad 2+2 - ktorý sa následne poprepína do nového vzoru - reprezentujúceho číslo 4 - atď. Takéto vzory môžu reprezentovať skoro čokoľvek. Inžinieri vystavali počítače z drobných elektrických pospájaných drátmi prosto preto že mechanické spínače spojené vláknami či pákami by boli v dnešnej dobe príliš veľké, pomalé, nespoľahlivé či drahé.

Idea čisto mechanického počítača nieje ani zdaľeka myšlienkou novou. V polovici 19teho storočia vyvinul v Anglii Charles Babbage prvý mechanický počítač zložený z bronzových ozubených koliečok; jeho spolupracovníčku Augusta Ada, kňažnu z Lovelace, možno považovať za objaviteľku počítačového programovania. Počítač nakoniec nebol dokončený - Babbage nedospel k finálnemu návrhu, začali sa vyskytovať problémy pri výrobe potrebných súčiastok i hlasy kritikov nespokojných s príliš vysokými finančnými nárokmi celého projektu. Niektorí z týchto kritikov vážne pochybovali o potrebnosti počítacých strojov.

Danny Hillis a Brian Silverman z oddelenia pre umelú inteligenciu v MIT pokračujúc v tejto tradícii postavili viacúčelový mechanický počítač schopný hrať piškvorky. Niekoľko metrov veľký, plný rotujúcich hriadeľov ktoré reprezentujú momentálny stav hry a jej stratégiu sa momentálne nachádza v Počítačovom Múzeu v Bostone. Vyzerá ako veľký molekulárny model zložený z guľôčok a paličiek, keďže je postavaný zo stavebnice Tinkertoys.

Bronzové prevodovky a stavebnica Tinkertoys vytvárajú veľké a pomalé počítače. No v prípade komponentov širokých niekoľko atómov by sa jednoduchý mechanický počítač zmestil do jednej stotiny kubického mikróna, tj. bol by niekoľko miliárdkrát kompaktnejší ako dnešná mikroelektronika. Nanomechanický počítač s úložnou kapacitou skoro jedného gigabajtu by sa zmestil do krabice o veľkosti jedného mikróna čo je približne veľkosť baktérie. Takýto mechanický počítač by bol rýchly. Ajkeď sa mechanické signály pohybujú 100 000 krát pomalšie ako elektrické signály v dnešných strojoch, potrebovali by prekonať vzdialenosť milionkrát menšiu. Takže i takýto mechanický počítač by bol schopný pracovať rýchlejšie ako elektronické zázraky dneška.

Elektronické nanopočítače budú možno tisíckrát rýchlejšie ako elektronické mikropočítače - možno i státisíc krát rýchlejšie v prípade že sa schéma predložená nositeľom Nobelovej ceny Richardom Feynmanom ukáže byť funkčnou. Zvýšenie rýchlosti pomocou zmenšenia veľkosti je dobre známym príbehom v oblasti elektroniky.

Disassemblery - Ničitelia

Molekulárne počítače budú assemblerom dodávať inštrukcie o tom ako a kam poukladať množstvo jednotlivých atómov. Nanopočítače obsahujúce molekulárne pamäťové jednotky budú taktiež ukladať dáta vygenerované opačným procesom. Assemblery umožnia inžinierom syntetizovať veci; ich príbuzní, disassemblery, pomôžu vedcom a inžinierom analyzovať veci. Celá záležitosť týkajúca sa assemblerov stojí a padá na schopnosti enzýmov a chemických reakcií vytvárať väzby a na schopnosti strojov tento proces riadiť. V prípade disassemblerov sa zas jedná o schopnosť enzýmov a chemických reakcií väzby narušovať a na schopnosti strojov tento proces riadiť. Enzýmy, kyseliny, oxidanty, alkalické kovy, ióny, a iné reaktívne skupiny atómov ktoré nazývame voľné radikály - všetky dokážu narušovať väzby a odštiepovať tak skupiny atómov. Keďže nič nieje absolútne imúnne voči korózii, zdá sa že molekulárne nástroje budú schopné čokoľvek rozložiť na časti, kúsoček po kúsku. A čo viac, náš malý nanoničiteľ môže v prípade potreby použiť mechanickú silu čo bude mať za následok oslobodenie ďalšej skupiny atómov.

Nanostroj ktorý toto dokáže a popritom bude ukladať to čo odstráni, vrstvu za vrstvou, nazvime disassembler či Ničiteľ. Tvaritelia, Ničitelia a nanopočítače budú vzájomne spolupracovať. Napríklad nanopočítačový systém prikáže zničiť dotyčný objekt ukladajúc do pamäte jeho štruktúru a následne dodá inštrukcie pre utvorenie nových presných kópií tohto objektu. Predchádzajúca veta nám naznačuje čoho všetkého budú nanotechnológie schopné.

Svet od základov prerobený

Bude trvať roky rokúce kým sa na svete objavia prví Tvaritelia, no ich príchod je zdá sa nevyhnutný: Ajkeď budeme na ceste k nim musieť vykonať mnoho krokov a prekonať mnoho prekážok, každým krokom sa k cielu priblížime bližšie a každý krok so sebou prinesie okamžité výsledky. Prvé kroky už boli urobené, pod práporom "genetického inžinierstva" a "biotechnológie". No i iné cesty k Tvariteľom sa zdajú byť možné. Môžeme sa akokoľvek snažiť zabrániť svetovláde či dokonca príchodu konca jednej éry, no technologický pretek bude pokračovať či chceme alebo nie. Tak ako sa budú zdokonaľovať naše schopnosti počítačového návrhu molekulárnych štruktúr, tak sa bude zrýchľovať náš pokrok smerom k Tvariteľom.

Aby sme vôbec mali nejakú nádej pochopiť našu vlastnú budúcnosť, musíme najprv dôsledky existencie Tvariteľov, Ničiteľov a nanopočítačov. Sú prísľubom toho že zmeny ktoré so sebou prinesú budú tak výrazné ako priemyselná revolúcia, antibiotiká a nukleárne zbrane - všetko zabalené do jedného balíčka ktorý zmení svet. Aby sme pochopili budúcnosť tak odlišnú, zdá sa rozumné pozrieť sa najprv do minulosti a pohľadať pravidlá premien ktoré prekonali všetky revolúcie minulosti. Možno sa stanú užitočnými pomocníkmi.