Rozmyslam, kedy som si naposledy pisala dennik a preco vlastne..
Mala som asi 13 a vtedy to robili vsetky kamaratky.. bolo to tak milo trapne.. odkladam si tie male knizocky plne pocitov a obcas si ich precitam. A vzdy sa musim smiat. Mozno sa raz aj na tomto budem. Teda urcite.

Ale jedno si pamatam. Vzdy mi to akosi pomohlo vysporiadat sa s chaosom v mojej dusi i ked to boli len malicherne problemy a problemiky. Tym, ze som cosi hodila na papier sa zrazu vsetko zazracne poukladalo a uz to tak netazilo. Vzdy som si predstavila, ze bolest, ktoru citim uskladnim a zamknem a tym sa odstrani z mojho srdca. Tak vyskusam, ci to vyjde aj teraz.

Pamatam sa, nebolo to tak davno.. nedokazala som sa zamilovat na dlhu dobu.. vzdy to bolo nakratko a vzdy som tym niekoho zranila. A nechcela som.. nechcela. No konecne prisiel niekto, kto mi to vsetko spocital. Vedela som, ze to raz pride.. ze mi to ktosi raz vrati, aby som vedela, ake to je.. trapit sa.
A tak som sa bala otvorit mu srdce, myslela som si, ze ho zranim. No presvedcil ma. Nedalo sa dlho odolavat. A ja som sice na kratky cas, ale predsa rozkvitla. Najprv opatrne, no neskor som naplno otvorila dvere zaplave krasnych pocitov a nechala som sa tym vsetkym unasat.. A bolo mi jedno, co si kto pomysli.. zahodila som vsetko za hlavu..zaujimal ma len ten jediny clovek. A bolo mi tak dobre. Ukazala som mu tie tajne casti mojho ja, ktore takmer nikto nepoznal.

Neznie to idealne? Mozno..ale prave tymto som vsetko pokazila. Mala som sa radsej drzat na uzde.. krotit sa.. nedavat to vsetko tak najavo. Ta moja priamost za kazdych okolnosti ma raz naozaj znici.
Po jeho dlhotrvajucom vztahu sa nemal chut zas tak zaviazat. A pacilo sa mu, ako som to zozaciatku brala tak volne.. neskoro.. je po vsetkom.
A mne zostalo srdce schopne rozdat tolko lasky.. no nema komu. A tak sa ta laska
stava postupne trpkejsou a trpkejsou.. chcem, aby konecne zmizla z mojho zivota a dovolila mi slobodne sa nadychnut. Nejde to.. dusi ma.

Boze, tak by som potrebovala, aby ma lubil.. aby som mohla citit, ze som pre niekoho jedina a najdolezitejsia.. ze som potrebna pre niecie stastie.
No nie som a nezostava mi nic ine, len sa so vsetkym vyrovnat a pokusat sa zatlacit do uzadia moje hlupe pocity (dokelu, to som mala urobit uz davno)..

Tak.. A je to!
Vysypala som to, co ma najviac tazilo.. Ano viem, asi su to len hlupe a trapne kecy.. ved na svete maju ludia horsie problemy.. Nevadi.. ved toto je predsa MOJ dennik a ja len vyjadrujem, co citim.

Raz sa budem na tom smiat.. urcite..