Podobné názory poznám a myslím si, že sú dobre zformulované. To, že je to útržkovito popísané je spôsobené možno tým, že je to reakcia k článku.

"Na závěr bych chtěl dodat, že větrné elektrárny jsou hezká věc, ale že bez ohledu na ně se musí topit pod kotli uhelných (plynových, olejových) elektráren i když generátory nevyrábí proud. Musí však být v pohotovostní záloze, kdyby nedejbože přestal foukat vítr. Továrny musí vyrábět i když nefouká vítr. Takže pod kotli se topí, elektřina se nevyrábí, ale zaplatit to musíme."

- je to zôvodu, že nábeh elektrárne je omnoho drahší ako jej chod počas dobu, kedy sa z nej elektika nemusí vyrábať, pretože jej je dosť z alt. zdrojov trebars. Čo ak by to tak nebolo? No nič, Rakúsko by veľmi rado predávalo svojú eko-elektriku zo svojich riečisk za slušné prachy, len aby sme (my česi) pokrývali výpadky vetra a slnko pod mrakom. Čo je na tom ekonomické a čo je na tom ekologicke?


- Jeho predstava o tom, čo z tých štyroch korún za kWh sa platí na výrobu klasickej elektiky a koľkým z toho sa pokrývajú štátne dotácie na odkúpenie náhodne vyrobenej elektriky z takýchto zdrojov je možno písaná "po svojom", ale z ekonomického hľadiska to tak je. Z ekologického hľadiska to nemá aj tak žiaden zmyseľ.


- Treba spomenúť, že veterná elektráreň je do istej miery spotrebič. Je v nej nejaký riadiaci počítač a ešte nejaká výkonová elektronika ovládajúca natočenie. Lopatky bývajú v zime vyhrievané elektricky, aby sa topil na nich ľad, ktorý znižuje účinnosť a tiž aby nedošlo k nejakému ohrozeniu života, že by to niekoho zabilo, ak by z nej odletel.

- (info) výkon veternej elektrárne rastie/klesá s treťou mocninou rýchlosti vetru. Čím viac fúka, tým viac*viac*viac výkonu z toho dostaneme.



Toto je veterná mapa ČR:


Pre efektívne fungovanie/max. účinnosť veternej elektrárne je potrebné vietor min. 10m/s optimálne až 15-20 m/s. Nad 25m/2 sa už odstavujú. Kam ich teda postaviť? Na Hodonínsko (JV Moravy) ? Alebo na Snežku, kde nie je prístup pre ich výstavbu a muselo by sa vyrúbať pol lesa. Treba tam doviesť štyri 50m +/- 20m kusy.
Samozrejem oplatí sa staviať hocikde, ak to kým to cvaká štát. Takže STAVAJTE, kým sa to dá. Platí štát. Odkiaľ na to má, viete sami. Ak to prestane štát dotovať, tak to prestane byť výhodné, stratia sa zisky, časom sa nechá spoločnosť zbankrotovať, dá sa to do konkurzu a so stabilným riaditeľským platom odíde hlava takejto spoločnosti na novom Mercedese. Jednoduchý návod ako dnes rýchlo na úkor štátu a ľudí zbohatnúť. A ešte aj ekologicky.

toto je tlačová správa ministerstva živ. prostředí
http://www.env.cz/AIS/web-news.nsf/0/06f2fc0cca9c34d5c1256fc40038e60a?OpenDocument

toto je Smernica Ministerstva životního prostředí o poskytovaní finančných prostruedkov zo Státního fondu životního prostředí ČR
http://www.nelumbo.cz/downloads/dotace_pro_rok_2005.doc

Nie som expert, len ma z toho článku oslovili iné veci/fakty ako niektoré tvrdenia, ktoré si možno sám vyvodil. Veľa z nich má pôvod niekde inde.
A dočítal som sa v ňom, že nebol montážnik, ale "projektant v Montážním závodě ve Škodě Plzeň."
A keby to bol aj kúzelník... je to jedno. Možno ho ospravedlní jeho vek.


Som dnes našiel tiež zaujímavý článok

Ak by sme si vedeli zvyknúť opäť na blikajkúce žiarovky, tak potom nie je žiaden problém. Problém je jedine v nás, že sme zvyknutý na komfort, ktorého sa stále nevieme zriecť. Náš komfort je záťažou, nie tie špinavé elektrárne. Tie sú len nástrojom našeho komfortu.

Lokálne riešenie nie je vhodné. Mali by byť snahy využiť ceľkový potenciál územia pre čistý spôsob výroby eletriky. Ale tomu by som sa divil, keby si ktosi odpustí z takého biznisu a poskytoval by svoje územie pre čistú výrobu za účelom očisty za lokálnu výrobnú cenu. Myslím tým, že by prímorské štáty živili stred príbojovým a vetrom, stred územia by mohol trebars riekami, teplé oblasti slnečným teplom... nepoznám však takých. Je to len v nás.