Par rokov dozadu som sestru ucila plavat. Mierne pripita som za capla za nou do bazena a ona vravi:'Oco mi povedal ze ty si vedela plavat uz ked si mala styri roky, ja uz mam styri. Preco teda neviem plavat?' Pozerala na mna vysloko intelektualnym ohladom tak som to radsej nechala tak a slubila ze ju naucim plavat. Pre nu to znamenalo hned.

Vytiahla som ju z kolesa a vravim jej nech sa postavi na dno. Po chvili sa prastaa trepat a skackala uplne najstastnejia ako keby prave vyhrala zlato na olimpiade.
Asi po dvoch hodinach uz obedobre unavene sme sa prepracovali do bazena so stvormetrovou vodou. Najprv skakala sipky a a ja som ju lovila-divim sa ze jej nebolo zle,ale brucho mala cervene poriadne:) Prve sipky:)
Potom preplavala par dlzok na omojom chrbte co jej dodalo odvahu ale mna dorazilo. To dieta je totiz neskutocne tazke!!!
Nakoniec plavala sama smerom ku mne v bezpecnej vzdialenosti, ved ju predsa chuda nenecham zacat sa topit.
Ked zacal lapat po dychu ponorila som za niekde v strede bazenakde bola voda hlboka asi 2,5 metra aby si mohla sadnut na moje ramena a ziskat rovnovahu na chvilu.
Bezne sme to robievali na treningu, zatazie ktore ta nuti cerpat zasobu kyslika rozumne a v ziadnom pripaden nevyvadzat a eprepadat panike a bla bla...to som neustale poccuvala od trenerky.
Vodu som vzdy mala rada za pormienky ze som pod hladinou a ozeram sa. Nenavidela som okuliare ale ani slana voda nedrazdi po chvili..treba si na nu len zvyknut. Vtedy ma napadla myslieka ze oci si zvyknu na vsetko aj na tmu. Povdala som si ze sak nej vratim kedze moj krvny obeh uz moje uvahy pretaval pbrat s humorom.
Vratila som sa k nej snad milionkrat vzdy pri inej prilezitosti. Vstavam asi za 4 hodiny ale neda mi to pokoj. Rozmyslam nad tym preco mam stale zapnuty mobil aj ked som kdesi za oceanom. Nie je to preto ze bysom bez neho nevedela zit. Ked mi pride smska je to otravny zvuk ktory ma zobudi kocikedy aj po najvacsiom zure..vravim si z to nema zmysel bo mi to aj tak nikto nenapise. a ja neodpisem pretoze 20 korun za smsku je ridiculus. Ide o to ze hocikedy ten telefon moze zapipat a napise niekto kto sa iti mizerne a potrebuje pocut hoci aj: neboj mam ta rada, bude to fine. Pretoze len tak malo staci aby si niekto usetril noc presedenu v nejakej depke alebo s placom...Moze sa stat hocico.
A tak to je so vsetkym. Ludia si samozrejme potrebuju oddychnut ale zas ked to nie je nic dolezite jednoducho neodpisem nereagujem a hotovo.

Hovorim o tom preto lebo ked som bola teraz chora take dobre dva tyzdne lezala doma a vlastne minic nechybalo len som spala a vegetila...Predsalen boli ludia ktoryh trapilo ci mi je uz lepsie alebo nie. Od tych co su nam rodina priatelia alebo znami to cakame ako samozrejmu otazku. lenze ono to samozrejmost nie je..
Spanielcinu mam so zmeskou najvacsich pubertiakov a dnes som sa dozvedela ze jedo take zlate divca povedalo ze ke v tej triede bordel ked tam niesom. Poslali mi totiz v piatok taku mega pohladnicu z prianiami ze nech sa skoro uzdravim a podobne. V piatok som sa citila trapne. Su to nejake deti ktore nepoznam strasne mi lezu na nervi a vlastne sa nimi nebavim pretoze nemam o com.. Len preto ze je to lahke a citim sa ako ked sme mali anglictinu v prvej triede a oni su blbi..nemusim sa tam ucit..a tak toto mi behalo po rozume. Je to pravda ale na druhej strane dnes som si uvedomila ze si s ludmi nemusim rozumiet abo som pre nich bola dolezita. Staci to bezne ahoj...maj sa. Urcite nie vsade ale castostaci castejsie ako by sme si mysleli.
Potom klasicka otazka. Co ked zajtra umriem? zrazi ma auto alebo co.. kolko ludom bude moja pritomnost chybat. a co tu po ebe vlastne zanecham? Ako dlho si budu pamatat ze som bola niekedy castou ich zivota...Nikto nechce aby sa na neho zabudlo ale nerobi pre to nic.aspon vecsina ludi ktorych som v zivote stretla.
Zabudame na to ze nas zivot sa sklada z malinkych kuskov. Aj ked sa casto citim ako krabica rozbitych vajec ktore uz pratia len do smetneho kosa..dokonca ani reciklacia nie je perspektyvnou buducnostou uvedomujem si ze zivot funguje presne naopak. dostaneme kopu crepin a hladame stale dokola tie spravne s cielom vytvorit doknaly tvar vajca. Milion krat sa nam rozpadne ale zaroven dostavame milion sanci ho znova zlepit.

Cely system toho byt tam pre niekoho je pre mna lepidlom toho mojho vajca. su ludia ktory v mojom zivote boli tym priatelom na telefone ked som to potrebovala a ci uz to bolo s niecim milym alebo nieco v style ty krava zobud sa! Zakazdym to zlepilo co bolo treba. Mozno sa to nezda hned ale neskor urcite. Ale to je tara znama klasika. Az taka klasicka ze mnohym pripada hlupa.
Mne zas priadaju hlupi oni. Ludia ktori si nevazia to co maju a tych ktory sa im snazija pomoct. V akoejkolvek forme.
Viem aj ako je to byt na ich mieste pretoze rozhodne nie som z tych co sa ucia na chybach inych ludi. Ale vie ma do kosti vytocit ked vravim nechod tade je tam len stena skusali sme to uz mnohi a oni aj tak idu tade. Nie preto ze nepocuvali ale preto ze si musia odskusat silu tehly na vlastnej hlave.
Vela veci by bolo jednoduchsich keby... ale zas keby bolo keby nie je zivot taky hodnotny.

Jedine co ma mrzi ze stratavam velmi malo ludi ktori si vazia tych co povedia ahoj a maj sa, tych ktory sa zaujimaju o to ako sa citia, tych ktory ich miluju a tych ktorim zalezi...

Stretla som par takych ludi ktory tam su pre mna aj ja pre nich. Nasli sa ja taki ktory tam boli a ja som ich obisla mozno som im ublyzila a mozno nie.
No vsak boli aj ti ktorym som chcela podat ruku ale oni v hlupej nevedomosti ze snad vedia plavat lepsie ako ja odmietli. Je mi to luto.Topit sa v bahne s niekym kto sa trepe nie je dobra situacia. Na tychto ludoch vam zalezi na niektoryc viac na niektorych menej ale neda sa im pomoct kym neostnu v klude. Nielenze sa utopi ale necha vas s pocitom ze ste sa pozerali so zviazanymi rukami ako sa im talcia oci z jamiek a usta plnia tym hnusom...

Slane slzy v ociach neopisatelne bolest a vedomie ze uz to nidy nebude take ako to malo byt. tato skrupinka toriz bude chybat.
Treba ist dalej a hladat inu. Vzdy je moznost ze sa najde.Ze sa najde niekto kto vas ukludni ked sa budete trepat, niekto kto si nevypne telefon, niekto kto povie ahoj, usmeje sa, bude vazit slova, niekto kto vas nenecha utopit sa. Niekto kto sa prituli prejde rokou vo vlasoch da pusu na rameno a bude vas drzat za ruku..

Niekto kto neutecie len preto ze je to lahsie.Skratky su totiz nakoniec vzdy dlhsie.

Dufam ze raz najdem cloveka ktory pojde z bodu A do bodu B radsej peso ako autom len aby mohol kracat vedla mna.
Vuem ze sa to da. Takych ludi uz mam zopar. Volame ich priatelia sa mi tak zda..