Posledny tyzden ma okolnosti prinutili travit viac casu doma, len tak sediet, nikde neist. Dokonca ani piatok ci sobotu aspon na chvilku sa odreagovat, vypnut, zabavit sa. Mal som dost casu na to aby som premyslal o mnohych veciach ale hlavne o sebe. Bol tomu tyzden co som sa prebral z mojej najhorsej nocnej mory, pamatam si ako s placom a krcoch som lezal vo svojej posteli, mal tie hrozne vidiny a prvykrat v zivote som sa fakt strasne bal...
Rano ked to preslo, vstal som zniceny, mokry od potu a moje bezvladne telo sa tackalo po dome tak som sa citil inak, bol som rad ze mozem ist do kuchyne, otvorit si chladnicku a vybrat si co chcem hoci som vedel ze to aj tak nedostanem do ust. Ako som tak rozmyslal zacal som si vazit sameho seba...
Posledne tyzdne sa na mna lepili problemy, ktore som nezvladal, neskor ma zacali pohlcovat, snazil som sa s tym nieco robit ale nic nevychadzalo, neboli to nejake banality nad ktorymi by sa dalo mavnut rukou, boli to veci ktore trebalo cim skor vyriesit. Uvedomoval som si to, no nevedel som co s tym a ono to vo mne postupne zacalo rast a rozozierat ako rakovina...
Bol som zufaly, nevedel som co robit, dostal sa ku mne alkohol, vtedy to prislo samo, nevnimajuc okolie som sa v nom utopil aj napriek tomu ze som mal pri sebe zachranne koleso ktore sa ma snazilo drzat nad vodou, no ani to nepomohlo pretoze v tom alkoholom opojeni som si ho daval dole a potapal sa hlbsie a hlbsie...
Ked sa tak na to pozeram a uvazujem preco som s tym hned neskoncoval, nedokazal som si povedat nepi, tu je tvoja hranica, staci! Bol som zbabelec, ktory si myslel ze veci sa vyriesia tym ze sa opijem.
Povedal som si stacilo a postavil som sa im zoci-voci a vyriesil ich, uz bolo na case aj ked som na to prisiel az privelmi neskoro ze alkohol nie je riesenie a aka vysoka bola cena za to ze som na to prisiel az tak pozde...pre mna az privelmi vysoka...