 |
|
| node: | zajtra začnem. už naozaj. |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | eev |
| viewed by: | |
| created: | 02.03.2006 - 20:52:12 |
| updated: | 02.03.2006 - 21:00:28 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 2204957 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::7
8 ❤️
| eev | 0 |
v poslednom čase zabúdam žiť
ty tiež
keď si čítam staré denníky, naše rozhovory, pri niektorých vetách si uvedomím, že ťa stále nepoznám
neviem, čo si myslíš, neviem, čo cítiš
dnes bolo krásne, klavír čarovný - konečne som sa odhodlala zahrať pani učiteľke améliu tak, ako to tajne doma hrávam, v tempe a s pedálom, s mojím srdcom..
aj ten chalan, čo učí gitaru, ostal v našej triede a chvíľku počúval
potom som sa s pani učiteľkou rozprávali o paríži
pôjdem tam v lete. musím.
cestou domov som počúvala MP3-améliu, nech viem, čo ešte nie je tak ako má byť, keďže z nôt neviem vyčítať ten cit akým sa to má hrať..
konečná, vystupujem
amélia je čarovná i po dvestýkrát
slnko, také jarné, cítiť jeho silu
obloha dýcha tiež jarou, i vtáčí spev prezrádza, že zima sa konečne rozhodla odísť.
je mi veselo, cítim sa konečne čímsi naplnená, tak ako už dávno nie
kráčam pomaly, nech to trvá čo najdlhšie
mám chuť sa ísť bicyklovať. ale je ešte stále zima, aspoň na moje bicyklovanie. zvláštne je, že túto zimu mám stále chuť sa bicyklovať. bicykel som nemala rada. ale odvtedy, čo sme boli pri štrkoviskách sa neviem dočkať ďaľšieho výletu. objavovanie sveta bicyklovo.
teším sa, keď budem môcť ležať v tráve a sledovať oblaky. pozorovať ako sa hýbu, úplne potichu a bez námahy. lietajú. aj ja viem. občas. už nejak zabúdam, že sa to dá.
teraz sa mi vybavili deťúrence v medickej, ako šantia na preliezkach, hojdajú sa na hojdačkách, kde sa ja nesmiem (ale i tak sa hojám, keď tam nie je veľa ľudí a tiet, ktoré sa hnevajú). delia si jabĺčko. bez pocitu, aby im to kamoš z ihriska musel raz vrátiť. smejú sa, tak ako väčšina ľudí už zabudla. šepkajú si tajomstvá. tie ozajstné.
babičky sediace na lavičách klebetia. tá skupinka, ktorá má rada teplo i slnko, sedí na tých slnečných. ostatné vychutnávajú tieň.
juj, jar, nech už si tu. teším sa.
musím. musím začať čosi robiť. ísť len tak na prechádzku, takú dlhšiu, nie len zo zastávky domov. musím ísť k hradu, pozliepať spomienky. i na cintorín, ondrejský. teraz na jar tam býva veľa električiek. sú srandovné, keď sa vyhrievajú, občas je ich možno aj sto na jednom kmeni stromu.
teraz sa idem učiť. ale od zajtra začnem. už naozaj.
ty tiež
keď si čítam staré denníky, naše rozhovory, pri niektorých vetách si uvedomím, že ťa stále nepoznám
neviem, čo si myslíš, neviem, čo cítiš
dnes bolo krásne, klavír čarovný - konečne som sa odhodlala zahrať pani učiteľke améliu tak, ako to tajne doma hrávam, v tempe a s pedálom, s mojím srdcom..
aj ten chalan, čo učí gitaru, ostal v našej triede a chvíľku počúval
potom som sa s pani učiteľkou rozprávali o paríži
pôjdem tam v lete. musím.
cestou domov som počúvala MP3-améliu, nech viem, čo ešte nie je tak ako má byť, keďže z nôt neviem vyčítať ten cit akým sa to má hrať..
konečná, vystupujem
amélia je čarovná i po dvestýkrát
slnko, také jarné, cítiť jeho silu
obloha dýcha tiež jarou, i vtáčí spev prezrádza, že zima sa konečne rozhodla odísť.
je mi veselo, cítim sa konečne čímsi naplnená, tak ako už dávno nie
kráčam pomaly, nech to trvá čo najdlhšie
mám chuť sa ísť bicyklovať. ale je ešte stále zima, aspoň na moje bicyklovanie. zvláštne je, že túto zimu mám stále chuť sa bicyklovať. bicykel som nemala rada. ale odvtedy, čo sme boli pri štrkoviskách sa neviem dočkať ďaľšieho výletu. objavovanie sveta bicyklovo.
teším sa, keď budem môcť ležať v tráve a sledovať oblaky. pozorovať ako sa hýbu, úplne potichu a bez námahy. lietajú. aj ja viem. občas. už nejak zabúdam, že sa to dá.
teraz sa mi vybavili deťúrence v medickej, ako šantia na preliezkach, hojdajú sa na hojdačkách, kde sa ja nesmiem (ale i tak sa hojám, keď tam nie je veľa ľudí a tiet, ktoré sa hnevajú). delia si jabĺčko. bez pocitu, aby im to kamoš z ihriska musel raz vrátiť. smejú sa, tak ako väčšina ľudí už zabudla. šepkajú si tajomstvá. tie ozajstné.
babičky sediace na lavičách klebetia. tá skupinka, ktorá má rada teplo i slnko, sedí na tých slnečných. ostatné vychutnávajú tieň.
juj, jar, nech už si tu. teším sa.
musím. musím začať čosi robiť. ísť len tak na prechádzku, takú dlhšiu, nie len zo zastávky domov. musím ísť k hradu, pozliepať spomienky. i na cintorín, ondrejský. teraz na jar tam býva veľa električiek. sú srandovné, keď sa vyhrievajú, občas je ich možno aj sto na jednom kmeni stromu.
teraz sa idem učiť. ale od zajtra začnem. už naozaj.