total descendants:: total children::7 18 ❤️
|
Niekde v strede tmy JE lampa… Ziadne z deti nevie, odkial sa vzala. Niektore tvrdia, ze vedia. Veria, ze vedia. Jedno však vedia vsetky deti. Vedia, ze z nicoho nikdy nemoze vzniknut nieco. Ani lampa, ani hracky a asi ani tma. Niekde v strede TMY je lampa… Kde sa však konci svetlo a kde sa zacina tma? Ak je tma nicim, tak preco sa jej deti boja? Obcas im nevysvetlis, ze v satniku ziadne priserky niesu. Obcas im to vysvetlis, obcas to pochopia obcas ti dokonca uveria. Stále stále sa však boja. Ak je tma niecim, cim je? Možno iba priestorom, kde sa moze sirit svetlo. Tma je asi miestom, kde sa deje vsetko, co sa diat moze. Teda je asi niecim. Niekde v STREDE tmy je lampa… Stred ma iba to, co ma hranice. Ma nic hranice? Ma tma hranice ak je nicim? Ak je tma niecim, musí mat hranice? NIEKDE v strede tmy je tma… Moze byt lampa kdekolvek, alebo iba tam, kde je teraz? Ak existuje nahoda, moze sa cokolvek objavit kedykolvek a kdekolvek. Ak sa moze nieco stat “len tak”, potom sa moze “len tak” stat cokolvek. Nahoda teda asi neexistuje. Ak je vsetko nasledkom pricin, potom vsetko, co sa udialo sa udiat muselo. Lampa asi musela byt tam kde je, tma musela byt tam kde je, hracky museli byt tam kde su a asi aj deti. Deti si obcas zvyknu mysliet, ze mozu vsetko… Potom dostanu po zadku, ale to je ina tema. NIEKDE V STREDE TMY JE LAMPA… Veta, co stvorila jeden svet. Kazde dieta ho objavi, ked vieckami rozzipsuje nicotu a vdychne do seba vonu horiaceho lampoveho petroleja. Nikto z nich si prvy nadych nepamata a možno nebude ani posledny. Bol niekto pred nimi? Niekto s uplne inym telom, koho nazyvali sebou? Je ten, co sa diva ich ocami produktom ich tela? Produktom farmarov a masiarov? Je produktom niekoho ineho? Niekoho, kto bol pred lampou? Vstane rano naozaj ta ista bytost, co vecer zaspavala? Su asi ako plamen sviecky, vzdy ten isty a vždy iny. Vsetci však su. Tu… Teraz… Pod lampou. Deti maju RADY hracky, rady sa s nimi hraju. Kedze nemaju nic len hracky, niektore povazuju hranie sa za zmysel bytia. Niektore povazuju za svoj zmysel privadzanie inych deti pod lampu. Ine chcu inym detom co najviac predlzit a sprijemnit hru. Tieto deti su zo vsetkych najoblubenejsie. Deti MAJU rady hracky a malokedy tu svoju hracku len tak niekomu daju. Deti placu, ked nemozu dostat hracku, ktoru prave chcu. Su deti, co si nazhrnaju na kopu strasne vela hraciek a svoj cas travia odhananim inych deti od svojho tazko nazhrnaneho bohatstva. Castokrat je pre nich velkost kopy dolezitejsia ako hra samotna a castokrat maju viac ako si stihnu uzit. Ostatne deti im zavidia. Su deti, ktore su prilis slabe, na to,aby ziskali akukolvek hracku. Obcas sa nejake dieta zlutuje a daruje im tu svoju, ale vacsinou su ostatne deti zaujate vlastnymi hrackami a nevsimaju si s cim a ci sa hraju ostatní. Samozrejme vynimkou su ti, co maju tie kopy hraciek, ti su v strede pozornosti vždy. Deti maju rady HRACKY. Hraciek je pod lampou od vymyslu sveta. Su hracky, na ktore deti potrebuju partnera. Ked sa deti hraju s takymito hrackami, ich partneri obcas prestavaju byt detmi, ale stavaju sa pre nich hrackami. Vlastne sa to stava dost často. DETI maju rady hracky, Nikto nevie odkial sa deti rodia. Vedia však z coho a odkial je ten zvysok, co zahrabu, ked zmizne to, co nazyvaju dietatom. Deti, co ziju pod lampou su stále detmi. Su detmi, kym nezmiznu. Stalo sa to kazdemu dietatu, co bolo a asi aj vsetkemu, co je. Dokonca možno aj vsetkym tym, co pridu neskor, inokedy. Deti nemiznu cele, zmizne iba to, co nazyvame dietatom. Tie miesta, kde zahrabavaju zvysky oznacia a ti, co zmiznute deti poznali, chodia na taketo miesta, kym sami nezmiznu. Casom zmiznu vsetky deti a aj spomienky na ne. Nikto nevie odkial sa deti rodia a ani kam miznu. Niektori veria, ze deti miznu tam, kde je dost hraciek pre vsetkych a každý sa tam moze hrat donekonecna, navzdy. Je vela takych, co tvrdia, ze ti co inym beru hracky pojdu na miesto, kde ziadne hracky niesu a budu tam donekonecna, navzdy. Niektori tvridia, ze z nicotnej tmy sa deti zrodili a v nicotnej tme zaniknu. Su dokonca aj taki, co tvrdia, ze deti sa pod lampu vracaju neustale ako nove bytosti bez spomienok na minulost. V cokolvek deti veria, vedia, ze raz zmiznu. DETI MAJU RADY HRACKY Tato veta stvorila jeden svet. Svet dietata v ktorom neexistuje nic, iba hracky, ak by bolo nieco ine, celkom urcite by to dieta za hracku povazovalo. Za hracku nepovazuju iba tmu. Tma je prilis prazdna aby kohokolvek zaujimala a jej neznamo skryvajuce cokolvek si ziada mnozstvo tapania a neslubuje vobec nic. Preto sa takmer vsetci hraju s hrackami a tmu neskumaju. Povazuju to pri tom mnozstve uzasnych hraciek za stratu casu. Casu nemaju vela. Su však aj vynimky. Odchadzaju do tmy a vracaju sa z historkami o obrovskych lampach a este vacsich tovarnach chrliacich desattisice, miliony hraciek. Vacsina tychto objavitelov je podvodnikmi a mnohe z deti im uveria. Vo vseobecnosti su však deti divajuce sa do tmy, do nicoty, tam kde niesu hracky, deti nehrajuce sa, ale snaziace sa najst nieco ine, nieco vacsie povazovanie za blaznov a rojkov. RAZ SA POD LAMPOU OBJAVILO DIETA To dieta nebolo obycajnym dietatom. Od prveho nadychu dostalo akukolvek hracku, co si zaziadalo. Bolo to dieta, co nikdy nemuselo plakat, nikdy nepoznalo strach ani nedostatok. Nepoznalo to, co ini nazyvali utrpenim. V tomto svete vždy sa plniacich priani stravilo stvrtinu svojho casu. Raz sa vsetko zmenilo. Usiel zo svojej zlatej klietky a stretol chudaka, ktory bol prilis slaby, aby si zohnal akokolvek hracku, uvidel to, co zostane po dietati, ked nahle zmizne a nakoniec uvidel rojka, ktoreho hracky nezaujimali. Uvedomil, ze pod lampou nebude navzdy, ze mal uzasne stastie a ze su deti, co ho tolko nemali, ze existuje aj iny sposob zivota, ako hladat stastie v hrackach. Objavil utrpenie. Ohromilo ho to, co bolo pre ostatnych tak samozrejmé. Vlastna nestalost a nestalost vsetkeho, co moze ziskat, mat, vlastnit. Uvedomil si, ze vsetci, co pred nim podlampou boli a hrali sa s hrackami zmizli. Zrazu sa mu vsetko zdalo zbytocne a nezmyselne. Zaumienil si, ze ak existuje nieco ine, nieco mimo vsetkeho znameho, nejaky sposob ako ukoncit tuto marnost, tak to bude prave on, kto to objavi. A nikdy neustane, kym sa tak nestane. Nevedel, ci nieco je, ale veril, ze ma zmysel to hladat. Vedel, ze ak nieco takeho existuje, nebude to skryte v hrackach, tie uz poznaju vsetci takmer dokonale a nikto na nic neprisiel..Opustil hracky, vstal a vstupil do neznama, do tmy. Nevzal si so sebou nikoho a nic. Kracal sam. Tu a teraz. Taky aky bol. Dlho kracal tmou a LAMPA SA VZDALOVALA. To hrejive svetlo istoty zmizlo v tmavom chlade. S neistotu prisla sloboda, ktora ho nenutila na nieco sa viazat. Sloboda uzivat si každý okamih bez ocakavani, tak ako na horskej drahe. Sloboda bez utrpenia reagovat na kazdu zmenu, pad v tme a stratu, a prijat ich za kroky na ceste za cielom. Poucit sa a kracat dalej. Dlho kracal tmou a LAMPA ZMIZLA Z DOHLADU Teraz uz nemal naozaj nic. Iba sameho seba. Po case zistil, ze deti si malokedy naozaj uvedomuju samych seba, ze ich hlavy su naplnene hrackami. Ze v uteku pred nudou sa stále snazia niecim zamestnavat toho, co sa diva ich ocami. Ze ovela radsej skumaju veci, co sa deju mimo nich, ako samych seba. Ze si malokedy v tom zhone uvedomia prave dovody svojich emocii, reci, cinov. Dovody motivacie, ktora ich nuti konat. Ze v tom zmatku povazuju utrpenie za normalne a nevyhnutne castokrat iba preto, ze pracuju s vecami mimo nich, ale nepracuju s vecami v nich. Teraz citil, ze to, co sa diva jeho ocami, je ako tma. Tma z ktorej vyvstava vsetko, co je a tma, do ktorej sa vsetko vracia. Ze jeho mysel je tym zakladnym predpokladom akejkolvek aktivity. Citil, ze tak ako je lampa produktom aktivity v tme, tak su tuzby, myslienky a emocie produktom aktivity v jeho mysli. Teraz, ked sa nemusel zamestnavat hrackami zistil, ze moze ovladat aktivitu v tme jeho hlavy. Ze aj ked pride problem, nemusi ho brat osobne, nemusi sa s nim stotoznit, pretoze teraz vie, odkial prichadza a kam sa strati. Vsetko bolo zrazu iba sucastou nadherneho celku. Stratil vsetky hracky, ale objavil tu najuzasnejsiu hracku, seba sameho. POTOM SA CHLAPEC VRATIL POD LAMPU Zobral si hracku a zacal sa hrat, nie preto, ze chcel, ale preto, ze mohol. Z tvare mu nikdy nezmizol usmev. Ked sa ho pytali, preco sa smeje a co nasiel v tme, povedal, ze nic a vsetko zaroven. Ked chceli vysvetlenie, poslal ich do tmy.O LAMPE, DETOCH A TME Niekde v strede tmy JE lampa… Ziadne z deti nevie, odkial sa vzala. Niektore tvrdia, ze vedia. Veria, ze vedia. Jedno však vedia vsetky deti. Vedia, ze z nicoho nikdy nemoze vzniknut nieco. Ani lampa, ani hracky a asi ani tma. Niekde v strede TMY je lampa… Kde sa však konci svetlo a kde sa zacina tma? Ak je tma nicim, tak preco sa jej deti boja? Obcas im nevysvetlis, ze v satniku ziadne priserky niesu. Obcas im to vysvetlis, obcas to pochopia obcas ti dokonca uveria. Stále stále sa však boja. Ak je tma niecim, cim je? Možno iba priestorom, kde sa moze sirit svetlo. Tma je asi miestom, kde sa deje vsetko, co sa diat moze. Teda je asi niecim. Niekde v STREDE tmy je lampa… Stred ma iba to, co ma hranice. Ma nic hranice? Ma tma hranice ak je nicim? Ak je tma niecim, musí mat hranice? NIEKDE v strede tmy je tma… Moze byt lampa kdekolvek, alebo iba tam, kde je teraz? Ak existuje nahoda, moze sa cokolvek objavit kedykolvek a kdekolvek. Ak sa moze nieco stat “len tak”, potom sa moze “len tak” stat cokolvek. Nahoda teda asi neexistuje. Ak je vsetko nasledkom pricin, potom vsetko, co sa udialo sa udiat muselo. Lampa asi musela byt tam kde je, tma musela byt tam kde je, hracky museli byt tam kde su a asi aj deti. Deti si obcas zvyknu mysliet, ze mozu vsetko… Potom dostanu po zadku, ale to je ina tema. NIEKDE V STREDE TMY JE LAMPA… Veta, co stvorila jeden svet. Kazde dieta ho objavi, ked vieckami rozzipsuje nicotu a vdychne do seba vonu horiaceho lampoveho petroleja. Nikto z nich si prvy nadych nepamata a možno nebude ani posledny. Bol niekto pred nimi? Niekto s uplne inym telom, koho nazyvali sebou? Je ten, co sa diva ich ocami produktom ich tela? Produktom farmarov a masiarov? Je produktom niekoho ineho? Niekoho, kto bol pred lampou? Vstane rano naozaj ta ista bytost, co vecer zaspavala? Su asi ako plamen sviecky, vzdy ten isty a vždy iny. Vsetci však su. Tu… Teraz… Pod lampou. Deti maju RADY hracky, rady sa s nimi hraju. Kedze nemaju nic len hracky, niektore povazuju hranie sa za zmysel bytia. Niektore povazuju za svoj zmysel privadzanie inych deti pod lampu. Ine chcu inym detom co najviac predlzit a sprijemnit hru. Tieto deti su zo vsetkych najoblubenejsie. Deti MAJU rady hracky a malokedy tu svoju hracku len tak niekomu daju. Deti placu, ked nemozu dostat hracku, ktoru prave chcu. Su deti, co si nazhrnaju na kopu strasne vela hraciek a svoj cas travia odhananim inych deti od svojho tazko nazhrnaneho bohatstva. Castokrat je pre nich velkost kopy dolezitejsia ako hra samotna a castokrat maju viac ako si stihnu uzit. Ostatne deti im zavidia. Su deti, ktore su prilis slabe, na to,aby ziskali akukolvek hracku. Obcas sa nejake dieta zlutuje a daruje im tu svoju, ale vacsinou su ostatne deti zaujate vlastnymi hrackami a nevsimaju si s cim a ci sa hraju ostatní. Samozrejme vynimkou su ti, co maju tie kopy hraciek, ti su v strede pozornosti vždy. Deti maju rady HRACKY. Hraciek je pod lampou od vymyslu sveta. Su hracky, na ktore deti potrebuju partnera. Ked sa deti hraju s takymito hrackami, ich partneri obcas prestavaju byt detmi, ale stavaju sa pre nich hrackami. Vlastne sa to stava dost často. DETI maju rady hracky, Nikto nevie odkial sa deti rodia. Vedia však z coho a odkial je ten zvysok, co zahrabu, ked zmizne to, co nazyvaju dietatom. Deti, co ziju pod lampou su stále detmi. Su detmi, kym nezmiznu. Stalo sa to kazdemu dietatu, co bolo a asi aj vsetkemu, co je. Dokonca možno aj vsetkym tym, co pridu neskor, inokedy. Deti nemiznu cele, zmizne iba to, co nazyvame dietatom. Tie miesta, kde zahrabavaju zvysky oznacia a ti, co zmiznute deti poznali, chodia na taketo miesta, kym sami nezmiznu. Casom zmiznu vsetky deti a aj spomienky na ne. Nikto nevie odkial sa deti rodia a ani kam miznu. Niektori veria, ze deti miznu tam, kde je dost hraciek pre vsetkych a každý sa tam moze hrat donekonecna, navzdy. Je vela takych, co tvrdia, ze ti co inym beru hracky pojdu na miesto, kde ziadne hracky niesu a budu tam donekonecna, navzdy. Niektori tvridia, ze z nicotnej tmy sa deti zrodili a v nicotnej tme zaniknu. Su dokonca aj taki, co tvrdia, ze deti sa pod lampu vracaju neustale ako nove bytosti bez spomienok na minulost. V cokolvek deti veria, vedia, ze raz zmiznu. DETI MAJU RADY HRACKY Tato veta stvorila jeden svet. Svet dietata v ktorom neexistuje nic, iba hracky, ak by bolo nieco ine, celkom urcite by to dieta za hracku povazovalo. Za hracku nepovazuju iba tmu. Tma je prilis prazdna aby kohokolvek zaujimala a jej neznamo skryvajuce cokolvek si ziada mnozstvo tapania a neslubuje vobec nic. Preto sa takmer vsetci hraju s hrackami a tmu neskumaju. Povazuju to pri tom mnozstve uzasnych hraciek za stratu casu. Casu nemaju vela. Su však aj vynimky. Odchadzaju do tmy a vracaju sa z historkami o obrovskych lampach a este vacsich tovarnach chrliacich desattisice, miliony hraciek. Vacsina tychto objavitelov je podvodnikmi a mnohe z deti im uveria. Vo vseobecnosti su však deti divajuce sa do tmy, do nicoty, tam kde niesu hracky, deti nehrajuce sa, ale snaziace sa najst nieco ine, nieco vacsie povazovanie za blaznov a rojkov. RAZ SA POD LAMPOU OBJAVILO DIETA To dieta nebolo obycajnym dietatom. Od prveho nadychu dostalo akukolvek hracku, co si zaziadalo. Bolo to dieta, co nikdy nemuselo plakat, nikdy nepoznalo strach ani nedostatok. Nepoznalo to, co ini nazyvali utrpenim. V tomto svete vždy sa plniacich priani stravilo stvrtinu svojho casu. Raz sa vsetko zmenilo. Usiel zo svojej zlatej klietky a stretol chudaka, ktory bol prilis slaby, aby si zohnal akokolvek hracku, uvidel to, co zostane po dietati, ked nahle zmizne a nakoniec uvidel rojka, ktoreho hracky nezaujimali. Uvedomil, ze pod lampou nebude navzdy, ze mal uzasne stastie a ze su deti, co ho tolko nemali, ze existuje aj iny sposob zivota, ako hladat stastie v hrackach. Objavil utrpenie. Ohromilo ho to, co bolo pre ostatnych tak samozrejmé. Vlastna nestalost a nestalost vsetkeho, co moze ziskat, mat, vlastnit. Uvedomil si, ze vsetci, co pred nim podlampou boli a hrali sa s hrackami zmizli. Zrazu sa mu vsetko zdalo zbytocne a nezmyselne. Zaumienil si, ze ak existuje nieco ine, nieco mimo vsetkeho znameho, nejaky sposob ako ukoncit tuto marnost, tak to bude prave on, kto to objavi. A nikdy neustane, kym sa tak nestane. Nevedel, ci nieco je, ale veril, ze ma zmysel to hladat. Vedel, ze ak nieco takeho existuje, nebude to skryte v hrackach, tie uz poznaju vsetci takmer dokonale a nikto na nic neprisiel..Opustil hracky, vstal a vstupil do neznama, do tmy. Nevzal si so sebou nikoho a nic. Kracal sam. Tu a teraz. Taky aky bol. Dlho kracal tmou a LAMPA SA VZDALOVALA. To hrejive svetlo istoty zmizlo v tmavom chlade. S neistotu prisla sloboda, ktora ho nenutila na nieco sa viazat. Sloboda uzivat si každý okamih bez ocakavani, tak ako na horskej drahe. Sloboda bez utrpenia reagovat na kazdu zmenu, pad v tme a stratu, a prijat ich za kroky na ceste za cielom. Poucit sa a kracat dalej. Dlho kracal tmou a LAMPA ZMIZLA Z DOHLADU Teraz uz nemal naozaj nic. Iba sameho seba. Po case zistil, ze deti si malokedy naozaj uvedomuju samych seba, ze ich hlavy su naplnene hrackami. Ze v uteku pred nudou sa stále snazia niecim zamestnavat toho, co sa diva ich ocami. Ze ovela radsej skumaju veci, co sa deju mimo nich, ako samych seba. Ze si malokedy v tom zhone uvedomia prave dovody svojich emocii, reci, cinov. Dovody motivacie, ktora ich nuti konat. Ze v tom zmatku povazuju utrpenie za normalne a nevyhnutne castokrat iba preto, ze pracuju s vecami mimo nich, ale nepracuju s vecami v nich. Teraz citil, ze to, co sa diva jeho ocami, je ako tma. Tma z ktorej vyvstava vsetko, co je a tma, do ktorej sa vsetko vracia. Ze jeho mysel je tym zakladnym predpokladom akejkolvek aktivity. Citil, ze tak ako je lampa produktom aktivity v tme, tak su tuzby, myslienky a emocie produktom aktivity v jeho mysli. Teraz, ked sa nemusel zamestnavat hrackami zistil, ze moze ovladat aktivitu v tme jeho hlavy. Ze aj ked pride problem, nemusi ho brat osobne, nemusi sa s nim stotoznit, pretoze teraz vie, odkial prichadza a kam sa strati. Vsetko bolo zrazu iba sucastou nadherneho celku. Stratil vsetky hracky, ale objavil tu najuzasnejsiu hracku, seba sameho. POTOM SA CHLAPEC VRATIL POD LAMPU Zobral si hracku a zacal sa hrat, nie preto, ze chcel, ale preto, ze mohol. Z tvare mu nikdy nezmizol usmev. Ked sa ho pytali, preco sa smeje a co nasiel v tme, povedal, ze nic a vsetko zaroven. Ked chceli vysvetlenie, poslal ich do tmy. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||