kedysi davnejsie som zvykla velmi vela casu travit u nas v cajovni.. potom som sa tam prestala citit prijemne a zacala som viac chodit do bcka..
Opat vsak nastala zmena. V bcku mi je neprijemne, nie je s kym sa tam rozpravat a tak som opat zacala utekat do cajovne. Vacsinou sme tam travili cas viaceri spolu. Malokedy sa stavalo, ze by som tam bola sama s niekym. Obcas sme si vsak s Modroockom spolu sadli a spolu pisali basne. On mi skomentoval moju, ja jemu jeho. Rozpravali sme sa o hudbe, o ludoch. Ja som ho zacala ucit vsetko co viem o pisani a on ma zacal ucit ako funguje svet.
Casom sme zacali spolu unikat z cajovne. Stretli sme sa tam, ale sli sme spolu niekam inam. Ja som rozpravala, on rozpraval. Nevieme o sebe takmer nic, ale velmi dobre pozname svoje pocity, co v nas vyvolavaju situacie.
Obcas sme si robili srandu z toho, ze sa dame dokopy, ale vzdy sme vedeli, ze to ani jeden z nas nemysli vazne.
No a vcera som bola tak krasne zdravo rozculena a poslala som mu sms s textom: "Co tak rande o pol siedmej v eagli?" Suhlasil a prisiel po mna do cajovne. Chvilu sme sa smiali a potom sme sli na kavu. Neskor som mu povedala ze by sme mohli ist na biliard. A sli sme. Cestou sme tancovali po namesti na hudbu ktora znela len v nasich hlavach. V zmysle hesla: "Ked uz sa strapnit tak poriadne."
Biliard bohvieako hrat nevie. Ale snazi sa. No a po biliarde ked sme sedeli pri stole sme sa zrazu drzali za ruky. V jukeboxe sme si nahodili nase oblubene pesnicky a potichu sa smiali.
Zastavili sme sa v bcku a zahrali si vedomostny kviz. Nakoniec som ho porazila. Cely cas sme sa drzali za ruky..
Po tom ako som prisla domov, ma len tak napadlo, ze ono to asi v konecnom dosledku naozaj bolo rande..