raz som stopovala k babke z Humenného do takej dzedziny (cca 25 km) a 4 stopy som za tú cestu mala, všetky boli ok, len mi trocha redlo, keď ma asi 4 km viezli takí týpci počernejší a pýtali sa ma, či sa nebojím stopovať ;)

asi pred pol rokom som stopla babenku, ktorá mi celú cestu (22 km) rozprávala, jakého má frajera a že si ju ten nechce zobrať a ako ju stále rozčuľuje a že ona nevie, čo má robiť.. bola o 4 roky mladšia odo mňa, tak som sa na nej celkom bavila ;)

najhoršiu príhodu zo stopovania mi rozprával spolužiak. stopoval niekde na strednom Slovensku, zastavil mu RK farár, viezli sa, kecali.. bol už večer, tak mu ten ponúkol, nech prenocuje u nich na fare. týpek že ok, dostal večeru a pod. potom spánok, farár mu povedal, že musí spať s ním na manželskej posteli, lebo na ďalšej posteli, čo tam bola, spáva kaplán.. tak si ľahli a len taká ruka cez spolužiaka.. tak ani nedýchal a robil sa, že spí a zachvíľu počuje, že farárko si honí..
ráno s prvým ranným lúčom chaloš zdrhal, kým ešte všetci spali (kaplán samozrejme niekde inde), vykašlal sa aj na sveter, ktorý mu niekde záhadne zmizol a dodnes mu je zle, keď si na toto spomenie..