Ak vôľa hladá zákon, ktorý ju má určovať kdekoľvek inde než v spôsobilosti jej maxím pre jej vlastné všeobecné zákonodarstvo, a to tak, že vychádza za seba samú a hľadá ho v povahe niektorého zo svojich objektov, tak výsledkom je vždy heteronómia. ( 70 ) Vôľa si nedáva zákon sama sebe, ale zákon je jej daný cez nejaký cudzí podnet prostredníctvo prirodzenosti subjektu naladenej na vnímavosť voči nemu. ( 74 )

Je uspôsobenosť vôle , ktorou si je sama sebe ( nezávisle od všetkých uspôsobeností predmetov chcenia ) zákonom ( 69 )

Podriadenosť vôle zákonu za pôvodcu ktorého môže považovať samú seba ( 59 )...Človek je prostredníctvom povinnosti spätý zo zákonmi , no je podriadený iba svojmu vlastnému, predsa však všeobecnému zákonodarstvu, a je zaviazaný iba k tomu aby konal v súlade so svojou vlastnou, no podľa prírodného účelu všeobecne zákonodarnou vôľou. ( 61 )