Na Staromestskom námestí bolo rušno. Nie kvôli hokeju, ten sa presunul na Václavák, dnes tu vládli zelené kríže a biele plášte. Dlho očakávaná demonštrácia lekárnikov, stomatológov, praktických lekárov a pacientov začala o 14:00, ale tisíce protestujúcich tu postávali už dávno predtým.

Cieľom demonštrácie bolo predovšetkým vyhodiť z kresla ministra zdravotníctva Davida Ratha, ktorý si svojimi razantnými krokmi proti sebe poštval takmer všetky zdravotnícke organizácie v ČR. Premiér Paroubek však ešte pred demonštráciou vyhlásil, že ministra neodvolá napriek akýmkoľvek protestom. Čo je vcelku prirodzené, tohto pána si vybral sám a nainštaloval ho dokonca aj na pozíciu volebného lídra ČSSD v Prahe (a to pravdepodobne bude znamenať jeho totálnu prehru v hlavnom meste). Pokiaľ by premiér teraz odvolal Ratha, priznal by tým chybu a to si "Buldozér" dovoliť nemôže. A tak musí so zaťatými zubami sledovať, ako David Rath rozzúril lekárnikov plošným znížením štátom stanoveného stropu marže na lieky (čím potopil lekárne na vidieku); lekárov vyhláškou o limitoch na preplácanie úkonov i materiálu poisťovňami (čím ich odsúdil k tomu, aby pacientov liečili zo svojho); distribútorov liekov označením za gangstrov (keď chceli, kapitalisti hnusní, prestať dodávať lieky nemocniciam, ktoré im neplatili) a bežných občanov svojim arogantným správaním.

Bolo teda vopred jasné, že demonštrácia bude peknou prehliadkou ľudovej tvorivosti na transparentoch a na tribúnach a to je všetko. Jediné, čo by mohlo trošku zamávať aspoň s nechutne veľkým sebavedomím Davida Ratha by bolo, ak by na demonštráciu prišlo viac ako 16 500 protestujúcich. Prečo práve toto číslo?

Vráťme sa o desať rokov dozadu. Do redakcie MF Dnes vtedy údajne nakráčal mladý lekár s prehlásením, ktoré všetkým vyrazilo dych. Lekári chcú štrajkovať za vyššie platy! V tej dobe to bolo niečo nečakané. Akcieschopnosť lekárskych odborov bola na úrovni pacienta patológie a Česká lekárska komora, ktorá povinne združuje všetkých lekárov na území ČR sa zaoberala skôr učenými dišputami než starostlivosťou o platy svojich členov.

Prvý a najväčší štrajk v histórii zdravotníctva v ČR začal 25. 3. 1996 a práve na ňom sa zúčastnilo 16 500 lekárov zo 130 nemocníc. Výsledkom štrajku bolo postupne navýšenie platu lekárom a predovšetkým posilnenie vyjednávacej sily lekárskych organizácií pri rokovaniach so všetkými ďalšími ministrami. Dokonalý úspech. Hlavný organizátor štrajku, onen mladý lekár sa volal ... David Rath.

Keď som pozerala na účastníkov dnešnej demonštrácie, občas som uvažovala, kto z nich sa zúčastnil na oboch. Táto demoška bola trochu o inom. Lekári, lekárnici a zubári sú totiž skupiny, ktoré za normálnych okolností nemajú veľa spoločných záujmov - teraz ich, pravda, spojila osoba nenávideného ministra. Hlavní organizátori - šéf lekárenskej komory Lubomír Chudoba, šéf stomatologickej komory Jiří Pekárek a šéfovia praktických lekárov Václav Šmatlák a Jan Jelínek sa snažili dostať na Staromák čo najviac ľudí. Niektorí lekári mali na dnešok platené voľno, zvážanie demonštrantov zabezpečovali autobusy, nejaká firma ponúkala čaj zadarmo. Nuž, dobre bolo. Len - málo bolo.

Podľa odhadov bolo na námestí asi 8 000 ľudí, ja by som to tipovala skôr na 10 000. Trošku to skresľovali turisti - okolo 15:00 sa pred orlojom, kúsok od nás zhromaždili davy s foťákmi a k demonštrácii hneď pribudlo niečo nad 1000 ľudí. Ostatne, prvá reakcia ministra, keď sa dozvedel miesto demonštrácie, bola uznanlivá gratulácia organizátorom: "To místo vybrali skutečně dobře, jelikož Staroměstské náměstí je plné pořád - turistů". No, keď to hovorí profík...
Šéf lekárnikov Chudoba síce precítene tvrdil:
"Když jsme přemýšleli v rámci krizového štábu, kolik se vás tady sejde, tak jsme si netroufali odhadovat. Ovšem tady to, to je síla. To jsme opravdu nečekali. Děkujeme!"
ale vzhľadom k tomu, že sa pár dní predtým neoficiálne kasali, že na Staromáku bude 20 000 ľudí a že to bude najväčší protest v dejinách, tak asi až tak štastní neboli. Ostatne David Rath im to po demonštrácii okamžite otrepal o hlavu, keď škodoradostne podotkol, že 8 000 ľudí rozhodne nie je najväčší protest a že demonštrácia "byla jen taková středně velká".

Ale poďme k demoške. Na pódiu sa striedali šikovní aj menej šikovní rečníci, u niektorých sme všetci škrípali zubami a čakali, kým sa vykokcú. Taký Luboš Olejár, šéf Svazu pacientů (to sú tí "pacienti", čo sa občas vyskytnú v novinách) a profesionálny aktivista bol evidentne v rozpakoch, zamotával sa a jeho inak krásne přerovské nárečie (asi) mi po čase už začalo značne liezť na nervy. V druhej časti prichádzali na tribúnu zástupcovia rôznych zdravotníckych organizácii a ja som pomaly začala chápať, prečo zdravotníci nie sú schopní sa na ničom dohodnúť - kým sa totiž podarí zohnať z každej relevantnej organizácie nejakého človeka, tak aj zabudnú, o čom sa vlastne chceli dohadovať. Trošku som zbystrila, keď sa zastavil podporiť demonštráciu aj zástupca Konfederace zaměstnavatelských a podnikatelských svazů; nasraných ľudí z tripartity by už nemusel ustáť ani "Buldozer".

Rozhodne najväčšie skúsenosti, pokiaľ ide o vystupovanie pred davom, prejavila samozrejme silná dvojka Chudoba-Pekárek, chvíľami som z komentárov okolostojacich mala dojem, že sa nám tu rodia noví mediálni vodcovia.
Pekárek:
"Je podlé a zbabělé toto hodit na nás na lékaře a ostatní zdravotníky, aby my jsme museli vysvětlovat, proč v tomto státě nejsou peníze pro tyto pacienty. A ten, kdo za to může, se schovává někde na Palackého náměstí." (pozn. na Palackého nám. sídli ministerstvo zdravotníctva)
Pekárek:
"Na ministerstvu se manipuluje, lže a zastrašuje. Mnozí z členů krizového štábu byli zastrašováni. Máme zprávy, že některé autobusy byly policií zastavovány a prohlíženy. Ptám se - není to dneska tak trochu CzechMed 2006?"
Chudoba:
"Jistě víte, že jsme ve středu na naší tiskové konferenci oznámili číslo, kolik se nám podařilo sehnat podpisů pod petici , kde ten jeden z bodů bylo odvolání pana doktora Ratha z funkce. Bylo to číslo 38 000. Jaké myslíte, že mám číslo dnes před sebou?"
(chvíľa napätia)
"101 500! Já bych chtěl požádat pana premiéra, aby nám řekl nějaké číslo, my ho do týdne splníme! Jestli to bude dostatečný počet podpisů pro odvoláni doktora Ratha, sem s ním!"
(účastnící skandujú: "Demisi! Demisi!")
Neugebauer (predseda Svazu praktických lékařů pro děti a dorost):
"Mám tady tři vzkazy (...) Druhý vzkaz: pane ministře, věřte, že vás opravdu nemáme rádi" (frenetický potlesk demonštrantov a skandovanie "Nemáme, nemáme")

Demonštrácia sa pomaly chýlila ku koncu, na pódiu sa objavil ešte o.i. Saša Vidovič za zdravotné sestry. Jeho ironický pozdrav "Dobrý den, milé pijavice", ktorým
parodoval vyhlásenia ministra Ratha na adresu lekárnikov ma okamžite vystrelilo o päť rokov dozadu a znovu som v duchu videla Svěráka a jeho rozverné "Ahoj, zmanipulovaný dave!" na demonštrácii na podporu ČT.

Ach jo. Každá demonštrácia je o manipulácii. Vždy je treba tých pred tribúnou donútiť kričať, tlieskať, pískať či smiať sa na povel. Organizátori tejto demošky ani rečníci neboli veľmi skúsení, málo z nich vedelo moderovať nálady davu a mohutné skandovania "Demisi" či "Hanba" utínali v polovici. Na druhej strane je pravda, že medzi demonštrantami tentoraz neboli ľahko manipulovateľní masovo šedí TV diváci; ľudia, ktorí boli 24.2 na Staromáku sú už z princípu svojej živnosti premýšľajúci individualisti a naviac celá táto skupina okolo zdravotníctva radšej diskutuje, než jedná.

A na záver jedna správa:
Výkonný výbor Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ) rozhodol o vyhlásení časovo neobmedzenej štrajkovej pohotovosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku od 27. februára. (..) Zdravotnícki pracovníci podľa SOZ odmietajú ďalej vykonávať svoje povolanie za mzdu, ktorá dlhodobo patrí medzi najnižšie v národnom hospodárstve. Zároveň protestujú proti tomu, aby vyrovnané hospodárenie zdravotníckych zariadení pri ich transformácii na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie sa dosahovalo na úkor zamestnancov.
Pri pohľade na dianie v Čechách sa mi do klávesnice tlačí cynická otázka: ktovie, proti čomu vyhlásia štrajkovú pohotovosť o desať rokov...