Vzhladom k faktu ze ani tento rok sa mi v sutazi Poviedka 2003 nepodarilo zabodovat a zlepsit tak moju financnu bilanciu davam tu poviedku sem. A mne sa paci a ma message a tak ;). O chlapcovi s rakovinou, o systeme s rakovinou, o smrti, lotose, rozhodnutiach, kvantovke, vojne, voli & viere a boh (ano aj o tom ;) vie o com inom je este tato poviedka. Trocha inspirovana Richardom Bachom a venovana Christianovi Rosenkreutzovi. Preco jemu? A preco nie?:::Ruža a kríž



Rádioaktívne izotopy tohto prvku mali v našich telách eliminova? zhubné bujnenie. Zlo malo by? porazené iným zlom, klin mal by? vybitý klinom, oko malo nahradi? oko a zub mal nahradi? zub. To bol ich jediný systém boja proti nepriateľovi, ktorý však bol tak neurčitý, príčiny jeho stvorenia tak chaotické, že sa vymykal ich čiernobielemu chápaniu sveta.

V ten deň keď mi ráno prvýkrát ybérium nasadili som sa zvíjal v neuveriteľných bolestiach. Cítil som ako telo zožiera zvnútra samé seba, kĺby a kosti sa nevedeli rozhodnú? či chcú implodova? alebo explodova?, črevá mi škrtili nafúknutý žalúdok a ja, ja som chcel...

Áno, priznám si tú pravdu, chcel som zomrie?, chcel som zabudnú? na boles?, chcel som spočinú? v čiernej pokľudnej prázdnote večného spánku.

A vtedy prišiel Richard. Veľkú, strapatú, ale na vlasy zjavne čoraz chudobnejšiu hlavu nasledovalo ochabnuté telo. Prikráčal k mojej posteli, teda vlastne priplával, Richard sa totiž naozaj plavil vzduchom akokoľvek smiešne može tá predstava pavúčieho tela plávajúceho priestorom vyznie?; stiskol mi ruku

a

povedal:

"Ahoj chlapče, prišiel som ?a vylieči?."

::

Vačšinu času spal unavený z terapií, strašne hlasno chrápal, ale po čase si môj mozog na ten zvuk vybudoval prirodzený filter a tak som ho začal ma? rád. Na pár minút sa vždy prebral ::

"Mám leukémiu, máš leukémiu, máme leukémiu. Varím, varíš, varíme."

Ha ha ha. Slovné hrátky za 3000.

"Lenže aj svet tam vonku má leukémiu." pokračoval úplne iným hlasom, smutným hlasom človeka starého ako vesmír sám "Imunita spoločnosti sa zbláznila. Tí čo nás mali bráni? pred chaosom zla sa sami stali zlom. Zatiaľ čo však tú genetickú informáciu čo produkuje tie zvrátené biele krvinky častokrát žiarením opravíš, niet žiarenia ktoré by zmenilo mysle tých v bielych kravatách, bielych autách, žijúcich pre pár zdrapov papierov. Teda vlastne..."

Zarazil sa. Zatvoril oči. A potom ich zrazu začal striedavo otvára?/zatvára?/otvára?/zatvára? pri čoraz rýchlejšej frekvencii. Prestal v momente keď už-už som chcel zazvoni? na sestričku, strnul a otočil sa ku mne, chvíľu som mal pocit že z jeho oka vyslal lúč niekam smerom do mňa samotného.

"Teda vlastne to žiarenie tu JE. Vždy bolo a vždy bude. Ale kto sme my, ty môj malý adept, aby sme ním zasväcovali mysle tých čo to nechcú?"

::

A spal ďalej.

::

Dni plynuli, dávky sa zvyšovali a ja som čoraz viac cítil že bytos? ležiaca na vedlajšom lôžku nie je obyčajným človekom, ale niečím čo stále čakalo na osudový moment, spáčom ktorý má by?, a bude prebudený.

::

"Na ceste poznania už som dospel celkom ďaleko. Takže asi bolo na čase aby som sa troška posunul na ceste viery."

"Viery v čo?"

"To je jedno. Proste viery. V to že 1+1 je 2. V to že tráva je zelená a voda mokrá. V to, že sa uzdravíš keď budem chcie?. A ja chcem. Chytaj."

A do rúk mi hodil útlu knihu.

"Strana 23, slová písané kurzívou."

Nikdy ti nie je dané prianie bez možnosti ho spravi? skutočným.

"A možno, možno som tu iba preto aby moje vlasy nemali problém s prechodom na buddhizmus." ukázal na svoju holú lebku a na tvári sa mu vyformoval hrejivý úsmev.

::

A spal ďalej.

::

Niekto ma nakazil chrípkou a moj imunitný systém už nedokázal viac bojova?. Horúčky a záchvaty kašľa, noc aj deň, noc aj deň, sestričky behali ako včely opatrovateľky, Richard meditoval v rohu v lotosovom sede a otec sedel pri mojej posteli, hladiac moju ruku.

"Cesty Božie sú nevyspýtateľné, synu. Všetci pykáme za hriechy ktoré..."

Podvedome som cítil že tam v rohu Richard otvoril oči. Boli to však moje ústa, ktoré prehovorili pradávnym hlasom: "

Niet

hriechu

pre

ktorý

by

mal

niekto

umrie?.

Niet

Boha

ktorý

miluje

boles?.

"

Dlho tam môj otec sedel bez slova a hľadel na mňa, absolútne ignorujúc Richardovu blahodárnu prítomnos?. "Adam. Čo sa to s tebou deje? Kto si? ČO SI? "

"Som, kto SOM. Som, čo som." vydralo sa mi samovoľne z úst.

A Richard sa usmial.

::

V tú noc som zomrel.

So smr?ou som bol zmierený už od momentu, keď mi doktor oznámil diagnózu, takže som celú tú svetelnú tunelovú show bral ako empirické overenie verejne známych faktov.

A na konci stál Richard, pred nekonečnou čiernou tabuľou.

Jediným bleskurýchlym pohybom ruky napísal na tabuľu množstvo matematických symbolov.

"Schrodringerova rovnica. Základný zákon ľudstvom poznanej časti univerza vyjadrujúci fyzikálnu entitu v tvojom svete nazývanú elektrón. Myslíš si že si mŕtvy ?"

"Pravdepodobne áno."

"Pravdepodobne ÁAAAAANO. " bolo vidno že sa Richard dobre baví "Aká elegancia jest skrytá v odpovedi tvojej. Aký cit, vhľad a um ! Je elektrón častica alebo vlna ?"

::

Práve zažívam najdôležitejší moment svojho života, prekračujem na druhú stranu do ríše mŕtvych a pravdpodobne nejaký archetyp môjho nemocničného spolupacienta ma tu skúša kvantovú fyziku ??

::

"Elektrón je aj častica aj vlna. Výsledok pozorovania v kvantovej fyzike závisí od pozorovateľa samotného. Keď chceme dokáza?, že je elektrón vlna, zostrojíme experiment, ktorý nám dokáže, že elektrón je vlna, keď chceme dokáza?, že elektrón je častica, odhalí nám, že je časticou."

"Tak v prvom rade niesom 'nejaký archetyp tvojho nemocničného spolupacienta.' Som Adam Rosetcroix, som čo som, pamatáš?" a lentak mimochodom sa jeho tvár zmenila na moju tvár.

"Čo ak by elektrón sám bol pozorovateľom, bol by častica alebo by bol vlna? Si mŕtvy alebo živý? "

Rozmýšľal som, na jazyk sa mi drala odpoveď, ale bola tak absurdná, jej irónia v tejto mojej situácii tak omračujúca, že som chvíľu váhal kým som ju vyslovil.

"Nemusíš to vysvetlova?. Ja som ty, ty si ja, viem na čo myslíš. Presne tak, máš pravdu, elektrón by bol tým ČÍM BY SA ROZHODOL BY?. Tak mi teraz odpovedz, Adam Rosetcroix, pri všetkom tom poznaní ktoré si

teraz nadobudol, pri všetkom tom neš?astí čo sa na svete deje, si mŕtvy Adam Rosetcroix?"

Pred očami som videl planétu ktorá trpí, niekde v hrudi som cítil moc to zmeni?.

"Nie" odpovedal som.

::

Prvé čo som počul boli doktorové slová.

"Spáč sa prebudil."

::

"Kde je Richard, a prečo ste ma premiestnili na samotku?"

"Vždy si bol na samotke. Lieky ktoré sme na teba aplikovali boli, ehm, krajne neštandartné a tak sme sa samozrejme so súhlasom tvojho otca rozhodli izolova? ?a."

"Kde je sakra Richard, môj spolubývajúci a jediná spriaznená duša mojho života?"

"Asi máš na mysli svojho halucinačného priateľa. Liečiš sa neuveriteľne rýchlo, takže ti to možem poveda?, ale pre istotu sa zhlboka nadýchni. Nikdy neexistoval nikto ako Richard. Áno, sestričky mi častokrát spomínali že sa rozprávaš s nejakou bytos?ou, pohľad uprený do tamtoho rohu."

Tam sedával. Noha na nohe. Lotosový sed.

"Tá bytos? bola iba produktom tvojej mysle, súčas?ou tvojej subjektívnej reality. V objektívnej realite, alebo aspoň v realite ktorú vníma bežný človek ako ja, nikdy žiadny Richard neexistoval. "

"A čo táto kniha?"

Strana 23, slová písané kurzívou.

"Tú knihu ti doniesol otec. Ty si ho však asi v tom rozpoložení mysle vnímal ako Richarda."

Mlčky som sedel. Boli posledné 3 mesiace iba ilúziou? Psychotickým stavom?

"Asi si zmätený. Na jednej strane máš pocit, že všetko je tak ako má by?, na druhej strane ti tu oznamujem, že realita v ktorej si žil, bola iba halucináciou."

Doktor sklonil svoju hlavu ku mne, nosom sa dotýkal môjho nosa a pozeral sa mi do očí.

"V každom prípade, si zdravý. Pred týždňom si umrel na chrípku,tvoja imunita bola absolútne zničená mal si metastázy v stehenných kostiach a žalúdku. Adam, 32 minút ti nebilo srdce a tvoj mozog to prežil bez závažnejšieho poškodenia. Prebral si sa a teraz si pravdepodobne úplne zdravý. Musíme ešte počka? na výsledky testov. Pravdepodobne sa stal zázrak."

"Nebol to zázrak. Bolo to moje rozhodnutie. Moja viera. Proste som prepol spínač z nuly na jedna."

Dlho, veľmi dlho sa mi ten mladý doktor pozeral do očí, svetlo z mojich očí bolo svetlom z jeho očí, ja som bol on a on bol ja, potom mlčky odkráčal.....

::

..a vrátil sa v piatok večer.

"Adam, testy ukázali že si absolútne zdravý."

A zase ten istý proces, sklonenie hlavy, nos - nos, oči - oči , lúč - lúč.

"Asi si na to už došiel sám, sme si veľmi podobní, ty môj finálny Pacient, niekedy mám pocit že si čítame myšlienky. Chcem ti poveda? len jedno. Nemaj pochýb o tom či bol Richard skutočný alebo nie. Nerieš to.V tvojom vnútornom svete skutočný naozaj BOL, a tvoj vnútorný svet..."

"..vierou mení svet vonkajší" dodali sme obaja unisono.

::

Dal mi veľa peňazí, dal mi jeho šaty a skartoval moju zdravotnú kartu.

"Adam. Odteraz si na Ceste. Len raz za čas, raz za čas dovolí súhra náhod, dobre, dobre, o náhodách vieme svoje, no proste len raz za čas sa človeku ako si ty poš?astí dosta? tam kam si sa dostal. Oficiálne si magor, nadopovali by ?a neuroleptikami, z bytosti viery , tej čistej viery, ktorá nemá žiadne prečo a preto, by urobili usporiadaného občana poberajúceho invalidný dôchodok. "

"Už je neskoro. Had sa kúsol do chvosta."

"Ok, ok, niekedy ti prestávam rozumie?, ale to je jedno. Ty vieš čo robíš. A vieš čo máš urobi?. Choď. A miluj. Bolo mi c?ou."

Ruku mi stisol ako muž, nie ako tie plaché ryby v kravatách.

"A ešte niečo. Vďaka tejto knihe viem že si to ty. To len keby si sa ešte niekedy ocitol na pochybách."

Podal mi starú zažltnutú knihu, pravdepodobne zo začiatku storočia.

"Strana 23, slová písané kurzívou."

To, že som si až pri východe z nemocnice uvedomil že sa volal Richard bolo už iba čerešničkou na torte.

::

Sneží.

O niekoľko minút začne nový rok, rok, ktorý som považoval za rok bolestnej zmeny, za rok začiatku konca.

Každá, každá z tých vločiek snehových je iná, je unikátom univerza, iné hodnoty parametrov dosadené do tej istej rovnice.

Krása.

Za niekoľko minút obloha nad mestom na ktorú tu z výšky hľadím zažiari tisícmi farebných svetlíc.

Nie.Nechcem aby za niekoľko mesiacov, rokov, tá istá obloha zažiarila farbami Bomby.

Nechcem to. Nechcem. Nechcem.

Vyliečil som sa. Dokážem však vylieči? Zem, vylieči? aj tých čo vyliečení by? nechcú?

Je to tak chaotické. Všetko je tak chaotické.

Tie vločky sú chaosom.

A sú krásne.

Kniha, teraz je čas na tú doktorovu knihu.

::

Je možné, že někteří z alchymistú nakonec, po létech odříkání a pevné víry v proces samotný, opravdu dokázali vytvořit Kámen Mudrcú a dosáhli transmutace ve vyšší vědomí, ve vědomí kde už není ani příčina ani následek, jenom samotné BYTÍ?

::

Možná tento Kámen Mudrcú nebyl nic jiné jako izotop určitého prvku, kterého záření postupně upravilo mozkové struktury alchymistu a ten už nikdy nebyl to co předtím, obsáhnul totiž poznání co mění svět.

::

A je to tu.

Nový Rok.

Obloha žiari a ja do snehu píšem rukou veľký nápis.

LÁSKA.VIERA.NÁDEJ.MIER.

::

A keď zapadne snehom, napíšem ho znova.