Neustaly Pokrok

Extropiani sa snazia o postupne zdokonalovanie sa, nasich kultur, a nasich prostredi. Snazime sa o fyzicke, intelektualne
a psychologicke zlepsenie. Vazime si neustaleho usilia vo vedomostiach a porozumeni. Extropiani nesuhlasia s tradicnymi tvrdeniami,
ze by sme mali opustit nasu ludsku podstatu nezmeneni, aby sme sa podriadili "Bozej voli" alebo tomu co je povazovane za "prirodzene".
Ako nasi intelektualny bratranci,humanisti, taktiez sa snazime o pokracujuci pokrok vo vsetkych smeroch. Avsak v nasom usili
ideme dalej ako vacsina humanistov: Spytujeme tradicne, biologicke, geneticke a intelektualne zabrany v nasom pokroku a moznostiach.

Extropiani rozoznavaju unikatne konceptualne schopnosti nasho druhu, nasu prilezitost k posunutiu evolucie k novym horizontom.
Povazujeme ludskost za prechodne stadium medzi nasim zivocisnym dedicstvom a a nasou posthumannou buducnostou. Na prvotnej
Zemi, hmota bez vedomia sa skombinovala tak, ze utvorila prve seba-replikujuce molekuly a vznikol zivot. Prirodne evolucne
procesy vygenerovali stale viac a viac komplexnejsie organizmy so stale inteligentnejsimi nervovymi sustavami, neskor mozgami.
Priama chemicka interakcia jednobunkovych organizmov viedla k vzniku zmyslovych a vnimacich organov, ktore umoznovali este
zodpovednejsie chovanie. Nakoniec, vznik mozgovej kory umoznil vedome ucenie a experimentaciu.

S prichodom konceptualneho uvedomenia sa ludstva, sa pokrok zrychloval este viac, kedze sme postupne zacali pouzivat inteligenciu,
technologiu a vedecke metody. Snazime sa o zrychlenie tohto evolucneho procesu, prekrocenim ludskych biologickych a psychologickych
limitov.

Neakceptujeme neziaduce aspekty ludskeho stavu. Snazime sa prekonat nase prirodne a tradicne limity nasich moznosti. Pouzitim
vedy a technologie sa snazime znicit obmedzenie dlzky zivota, inteligencie,osobnej vitality a slobody. Sme si vedomi ze pokorne
prijatie "prirodzenych" limitov dlzky nasich zivotov je absurdne. Ocakavame ze zivot sa rozsiri mimo Zem -- kolisky ludskej
a transhumannej inteligencie -- a ze osidlime vesmir.

Pokracujuce sa zlepsovanie obsiahne aj ekonomicky rast. Nevidime ziadny nedostatok zdrojov ktory by zabranil rastu, a pokladame
rast za kompatibilny s kvalitou prostredia. Extropiani podporuju racionalny enviromentalizmus zamerany na zlepsovanie podmienok
pre nas rozvoj. Inteligentny managment zdrojov a prostredia bude podporovany predlzenim dlzky ludskeho zivota. Efektivny ekonomicky
system podporuje konzervaciu, substituciu (nahradzovanie) a inovaciu, vyhyba sa potrebe zabrzdit rast a pokrok. Migracia do
vesmiru neuveritelne zvacsi energiu a zdroje dostupne nasej civilizacii. Predlzenie zivota podpori mudrost a vedomosti, zatial
co obmedzi nedbanlivost a rozmarnost. Snazime sa o zlepsenie opatrne a inteligentne.

Vazime si neustaleho ucenia a objavovania ako individuality, a podporujeme nase kultury k experimentovaniu a vyvinu. Niesme
ani konzervativny, ani radikalny, chceme uchovat to, co funguje,tak dlho, ako to funguje, a taktiez zlepsit to,co moze byt
zlepsene. V nasom hladani sme neustale na hrane medzi lahkomyselnostou a sebauspokojenim.

Ziadne zahady niesu vecne, ziadne limity neprekonatelne, nezname sa podda genialite. Snazime sa o pochopenie univerza, nechvejeme
sa pred zahadami zatial co pokracujeme v uceni a v coraz vacsom vychutnavani zivota.

Seba-Transformacia

Extropiani sa zamieriavaju na fyzicke, intelektualne, psychologicke a eticke zlepsenie. Snazime sa stat sa lepsimi ako sme,
a utvrdit to, co je momentalne cenne. Postupne sebazlepsovanie od nas vyzaduje prehodnotenie nasho zivota. Pritomna samolubost
neznamena sebauspokojenie, pretoze clovek si vie vzdy predstavit buduci lepsi obraz seba sameho. Extropiani prehlbuju svoje
vedomosti, su racionalny, rozsiruju ich fyzicke, emocionalne a intelektualne kvality. Vybrali sme si vyzvu namiesto pohodlia,
inovaciu namiesto emulacie, transformaciu namiesto letargie.

Extropiani su ludia noveho veku, experimentatori ktori nasleduju vyskum k dosiahnutiu efektivnejsich myslienok, a ktori su
ochotni preskumavat nove technologie sebatransformacie. V nasich snahach o dosiahnutie kontinualneho zlepsovania sa spoliehame
na nas vlastny usudok, hladame si vlastnu cestu a odmietame slepu konformitu ale aj bezmyslienkovitu rebeliu. Extropiani sa
casto odlisuju od hlavneho prudu pretoze odmietaju byt sputany dogmou, ci uz nabozenskou, politickou alebo intelektualnou.

Ako ludia noveho veku, Extropiani studuju pokrocile, vznikajuce, a buduce technologie ktore by mohli podporit ich sebatransformujuci
potencial. Podporujeme biomedicky vyskum,pretoze chceme pochopit a kontrolovat proces starnutia, implementujeme efektivne
prostriedky k predlzeniu nasej zivotnosti. Chceme sa biologicky a neurologicky rozvijat, preto pouzivame, alebo sa zaujimame
o prostriedky ako napr. neurochemicke stimulanty pocitace a elektronicke siete, inteligentny agenti, kriticke a kreativne
metody ucenia sa, meditacia a vizualizacne techniky a aplikovana kognitivna psychologia. Odhodenim limitov, ktorymi nas obdarovala
matka priroda sa snazime vyuzit nas dar racionalnej, empirickej inteligencie pri prekracovani nasich ludskych limitov.

Pretoze kazda individualita zije s inymi individualitami, zameriavame sa na zlepsovanie nasich vzajomnych vztahov. Sme si
vedomi, ze zaujmy ostatnych sa lisia, preto sa snazime konat pre spolocne blaho vsetkych. Sebatransformacia neznamena uzavrenie
sameho do seba, znamena pokracujucu snahu o pochopenie ostatnych, znamena pracu k dosiahnutiu optimalnych vztahov zalozenych
na vzajomnej benevolencii, a otvorenej komunikacii. Vieme, ze evolucia nam zanechala zvieracie pudy a emocie ktore nas castokrat
bezmyslienkovite vedu k nasiliu, konfliktu, strachu alebo dominancii. Vdaka sebauvedomeniu, pochopeniu a respektu k ostatnym
sa snazime prekonat tieto pudy.

Ajked sme si vedomi hodnoty ostatnych, primarne sa zameriavame na transformaciu seba sameho, namiesto snahy o zmenu ostatnych
ludi. Rozpoznavame nebezpecie plynuce z kontroly ostatnych a preto sa snazime zlepsit svet pomocou prikladov, hodnych nasledovania
a pomocou vymeny nazorov. Niektori z nas sa intenzivne zaoberaju vzdelavanim a zlepsovanim ostatnych ludi, ale iba pomocou
dobrovolnych prostriedkov respektujucich racionalitu, autonomiu a dostojnost jedinca.

Prakticky Optimizmus

Extropiani maju pozitivny a dynamicky postoj k zivotu. Snazime sa realizovat nase idealy v tomto svete, dnes i zajtra. Namiesto
prezivania nicim nenaplneneho zivota podporovaneho fantaziami o dalsom zivote, entuziasticky smerujeme nasu energiu k naplneniu
nasej vizie nekonecneho vyvoja vpred.

Aby sme mohli zit naplno, efektivne a radostne, musime sa prestat mracit, musime prestat mysliet negativisticky, musime sa
zbavit porazeneckych nalad. Uznavame problemy, ci uz technicke, socialne alebo psychologicke, ale nedovolujeme im, aby dominovali
nasmu mysleniu a smerovaniu. Na porazky reagujeme objavovanim a vyuzivanim novych moznosti. Extropiani sa pridrziavaju optimistickeho
pohladu na buducnost, v ktorej vidime mnohe protilieky na choroby minulosti, a pritom jedine co musime urobit je prevziat
zodpovednost a zacat ju tvorit. Prakticky optimizmus nedovoluje pasivne cakanie a dufanie v krajsie zajtrajsky; nezastavitelne
nas pohana k okamzitej cinnosti, konfrontujuc dnesne vyzvy a vytvarajuc este schopnejsie vychodiska pre nasu buducnost.

Zamyslame sa nad limitmi ktore ini povazuju za normalne a nemenitelne. Dnes je na svete viac vedcov (ktori sa zaoberaju starnutim,
medicinou, pocitacmi, biotechnologiami, nanotechnologiami a inymi progresivnymi vednymi disciplinami) ako kedykolvek predtym
v celej ludskej historii. Technologicky a socialny vyvoj pokracuje v akceleracii. Extropiani drzia krok s pokrokom, pretoze
podporuju vyskum a su medzi prvymi ktori implementuju jeho vysledky. Sme konstruktivne skepticky k obmedzujucim presvedceniam
nasich blizkych, nasej spolocnosti, ale taktiez aj nas samych. Vidime poza vsetky momentalne mozne prekazky pretoze sme kreativne
otvoreni ku vsetkym moznostiam.

Prijatie praktickeho optimizmu znamena zameranie sa na moznosti a prilezitosti, ostrazitost ku vsetkym rieseniam a vysledkom.
Znamena odmietnutie bedakania nad vecami ktore sa nedaju prekonat, poucujeme sa z chyb namiesto ich zvelicovania. Preferujeme
"pre" namiesto "proti", tvorime mozne riesenia namiesto protestovania voci tomu co existuje. Nas optimizmus je vlastne realisticky,
pretoze svet berieme taky aky je, nestazujeme sa na to ze zivot nieje fer. Prakticky optimizmus prave od nas vyzaduje prebratie
iniciativy, aby sme sa zdvihli a zapriahli do nasich tazkosti, a prave tato nasa cinnost deklaruje, ze mozme dosiahnut nase
ciele namiesto sedenia v ustrani a zozierania sa porazeneckymi myslienkami.

Nase ciny a slova stelesnuju prakticky optimizmus, inspiruju ostatnych k vyniknutiu. Sme zodpovedny za prebratie iniciativy
v sireni tohto optimizmu, pretoze posilnovanie nasej vlastnej dynamiky je lahsie dosiahnutelne v podobne naklonenom prostredi.
Preto stimulujeme optimizmus aj v ostatnych, komunikaciou o nasich extropianskych ideach a zitim podla nasich idealov.

Prakticky optimizmus a pasivna viera su pravdaze nekompatibilne. Prakticky optimizmus znamena kriticky optimizmus. Viera,
to je pevne presvedcenie ze nejaka externa sila, ci uz Boh, Stat, alebo napriklad aj mimozemstania vyriesia nase problemy.
Viera zasieva pasivitu prislubovanim pokroku ktory nam bude prideleny nadradenou mocou. Lenze, naoplatku za tento dar si od
nas viera vyzaduje fixnu doveru a podradenie sa tymto externym silam, cim vytvara dogmaticke presvedcenie a iracionalne spravanie.
Prakticky optimizmus podporuje iniciativu a inteligenciu, uistuje nas ze sme schopni zlepsit zivot nasimi vlastnymi skutkami.
Moznosti a prilezitosti su vsade, volaju nas aby sme ich uchopili a stavali na nich. Dosiahnutie nasich cielov vyzaduje, aby
sme verili sami v seba, aby sme horlivo pracovali a boli schopni zrevidovat nase strategie.

Kde ini vidia problemy a tazkosti, my vidime vyzvy. Kde sa ini vzdavaju, my pokracujeme vpred. Kde ostatni vravia "tak uz
dost" my vravime "Vpred! Nahor!" Dostavame osobnu, socialnu a technologicku evoluciu do este lepsich foriem. Namiesto strachu
z buducnosti, Extropiani pokracuju vo vylepsovani vlny evolucneho pokroku.

Inteligentne Technologie

Extropiani pokladaju vedu a techniku jednoznacne za nevyhnutnu a potrebnu. Uzivame prakticke metody k dosiahnutiu nasich cielov
rozsirenej inteligencie, spickovych fyzickych schopnosti, psychologickej vycibrenosti, socialneho postupu a nekonecnej dlzky
zivota. Preferujeme vedu ako mysticmizmus, technologiu ako modlitbu. Povazujeme vedu a techniku za nevyhnutne a neodmyslitelne
prostriedky ktore nam dopomozu dosiahnut nase najvznesenejsie hodnoty, idealy a vizie dalsej evolucie. Snazime sa podporovat
tieto formy inteligencie,pouzit ich na znicenie barier nasich extropianskych cielov, radikalne transformujuc ci uz interne
alebo externe podmienky nasej existencie.

Technologia je prirodzene rozsirenie a vyjadrenie ludskeho intelektu, vole, kreativity, zvedavosti a predstavivosti. Predpovedame
a podnecujeme vyvoj este flexibilnejsich, mudrejsich a zodpovednejsich technologii. Budeme sa spoluvyvijat s produktmi nasich
mysli, budeme s nimi integrovat,az nakoniec integracia technologii do nas samych v tejto posthumannej synteze znasobi nase
schopnosti a rozsiri nasu slobodu.

Domyselna technologicka inovacia nas nestrasi, vzrusuje nas. Vitame kazdu konstruktivnu zmenu rozsirujucu nase obzory, nebojacne
a inventivne skumajucu nove oblasti. Uprednostnujeme bezpecny a pozorny vyvoj novych mocnych technologii, ale nesnazime sa
utlmit pokrok, nesklaname sa pred neznamym. Nie sme vahavi, nestagnujeme, radsej sa vezieme na vlnach buducnosti. Inteligentne
pouzitie biotechnologii a nanotechnologii, otvorenie novych horizontov vo vesmire, odstrani nase problemy s materialnymi zdrojmi
a zbavi nas enviromentalnych tlakov.

Technologie uprednostnujeme kvoli vyhodam ktore z nich plynu. Nepodporujeme technologicky rozvoj len tak pre nic za nic, pre
rozvoj sam o sebe. Inteligentne technologie totiz znamenaju nielen ich pouzitie na znasobenie nasich vlastnych schopnosti,
ale taktiez vytvorenie nastrojov ktore sa k nam hodia a vyhovuju nasim poziadavkam, nastrojov od ktorych ale nemusime byt
zavisli.

Nasledujuce roky a dekady budu casy enormnych zmien, zmien ktore ohromne rozsiria nase moznosti a schopnosti, zmien ktore
zlepsia nase zivoty. Tato technicka transformacia bude urcyhlena genetickym inzinierstvom, predlzenim zivota, biovedami, intenzifikatormi
inteligencie, sikovnejsimi rozhraniami k vykonnejsim pocitacom, neuro-pocitacovou integraciou, celosvetovymi datovymi sietami,
virtualnou realitou, inteligentnymi agentmi, elektronickou komunikaciou, umelou inteligenciou, neurovedami, neuronovymi sietami,
umelym zivotom, migraciou mimo planety a molekularnou nanotechnologiou.

Otvorena Spolocnost

Extropiani si vazia otvorene spolocnosti ktore chrania slobodnu vymenu nazorov, slobodu kritiky a slobodu experimentovania.
Nebezpecnejsie ako zle ideje je donucovacie potlacanie tychto idei. Lepsim myslienkam musi byt dovolene aby vznikali v nasich
instituciach evolucnym procesom vzniku, mutaciou a kritickym vyberom. Sloboda vyjadrenia v otvorenej spolocnosti je najlepsie
chranena spolocenskym poriadkom charakterizovanym dobrovolnymi vztahmi a vymenami. Oponujeme nedobrovolne vnutenym "autoritam",
sme skepticky k donucovacim politickym rieseniam, sme proti pasivnej a nespytujucej sa poslusnosti k vodcom, proti neflexibilnym
hierarchiam ktore potlacaju iniciativu a inteligenciu.

Aplikujeme kriticky racionalizmus v spolocnosti, pretoze vsetky nase institucie a procesy su otvorene pokracujucemu zdokonalovaniu.
Podpora pokroku a efektivne, racionalne rozhodovanie vyzaduje rozlicne zdroje informacii a rozdielne uhly pohladu ktore prekvitaju
prave v otvorenych spolocnostiach. Centralizovane nariadene chovanie brani objavovaniu, diverzite a nesuhlasnym nazorom. Nase
extropianske ciele mozme dosiahnut v mnozstve rozlicnych typov otvorenych spolocnosti, ale v ziadnom pripade nie v teokraciach,
autoritativnych, alebo totalitnych systemoch. Spolocnosti s donutenou centralizovanou kontrolou nepovoluju iny nazor alebo
diverzitu, zatial co otvorene spolocnosti umoznuju existenciu vsetkych moznych typov institucii -- ci uz autonomiu podporujucich
alebo byrokratickych a hierarchickych institucii. V otvorenej spolocnosti sa jedinec moze dobrovolne rozhodnut, ci sa podriadi
restriktivnejsim zriadeniam vo forme klubov, sukromnych komunit,alebo korporacii. Otvorene spolocnosti umoznuju existenciu
pevnejsie organizovanych socialnych struktur dokym maju jedinci slobodnu moznost odist. Otvorene spolocnosti sluzia ako zakladny
ramec v ktorom sa moze zacat spolocenska experimentacia, otvorene spolocnosti dovoluju a podporuju objavovanie, inovaciu a
pokrok.

Extropiani sa vyhybaju utopickym planom "perfektnej spolocnosti" namiesto toho si vazia diverzitu v hodnotach, zivotnom style
a pristupe k rieseniu problemov. Namiesto statickej dokonalosti utopie preferujeme "extropiu" -- otvoreny, zakladny ramec
podporujuci jednotlivcov ale aj dobrovolne skupiny k formovaniu institucii a socialnych foriem ktore oni sami preferuju. Dokonca
aj ked si o niektorych takychto rozhodnutiach myslime ze su blaznive, podporime hodnoty systemu umoznuje vsetkym myslienkam
aby boli vyskusane a uskutocnene so suhlasom vsetkych zainteresovanych.

Nemame ziadne pouzitie pre technokraticku myslienku donucovacej centralnej kontroly samozvolenymi "expertmi". Ziadna skupina
expertov nemoze plne pochopit a kontrolovat nekonecnu komplexnost ekonomie a spolocnosti zlozenej z jednotlivcov ako oni sami.
Narozdiel od utopistov vsetkych druhov, Extropiani sa nesnazia o kontrolu zivota ludi alebo foriem a funkcii rozlicnych institucii,
nesnazime sa o dodrziavanie nejakeho dalekosiahleho planu. Pretoze vsetci zijeme v spolocnosti, vsetkych nas musi zaujimat
jej rozvoj. Ale tento rozvoj musi respekovat individualitu. Socialne inzinierstvo by malo byt postupne, jednu po druhej budeme
vylepsovat a upravovat institucie na zaklade dobrovolnosti; a nie centralne naplanovana a potom vynutena urcita vizia. Snazime
sa o postupne zdokonalenie spolocenskych institucii a ekonomickych mechanizmov, ale taktiez sme si vedomi problemov ktore
sa vyskytuju pri zdokonalovani komplexnych systemov. Nas umysel mozno vyzera radikalne, ale sme obozretny pri jeho uskutocnovani,
sme si vedomi ze zmeny v komplexnych systemoch castokrat prinesu neocakavane nasledky. Simultanna experimentacia s mnozstvom
moznych rieseni a zdokonaleni -- socialny paralelny processing -- funguje lepsie ako utopcky centralne riadena technokracia.

Uprednostnujeme tie zakony a vlady, ktore sa hocikedy javia ako najprospesnejsie pre rozvoj a udrziavanie otvorenosti a pokrokovosti
spolocnosti. Podporujeme otvorene spolocnosti opoziciou k nebezpecnym koncentraciam moci a namiesto vlady autority uprednostnujeme
vladu zakona. Spoznanim, ze moc korumpuje a vedie k potlacaniu alternativnych myslienok a skutkov, preferujeme pouzitie pravidiel
a zakonov rovnocenne ci uz na legislatorov ako aj na vsetkych ostatnych, bez vynimky. Povazujeme otvorene spolocnosti za zakladny
ramec pre mierumilovne, produktivne usilie k dosiahnutiu individualnych a skupinovych cielov.

Extropiani nechcu vladnut, ale taktiez nechcu byt ovladany. Drzime sa nazoru ze jednotlivec je sam zodpovedny za svoj zivot.
Zdrave spolocnosti si vyzaduju kombinaciu slobody a zodpovednosti. Aby mohli otvorene spolocnosti existovat, jednotlivci musia
byt slobodny v uskutocnovani ich vlastnych zaujmov pomocou im vlastnymi sposobmi. Ale aby mohli jednotlivci a spolocnosti
prekvitat, sloboda musi ist ruka v ruke so zodpovednostou.

Seba-Urcenie

Extropiani povazuju osobne sebaurcenie za potrebnu sucast tvorenej spolocnosti. Kedze kultura a technologia nam ponukaju nekonecne
zvacsujuce sa mnozstvo moznosti sebaurcenie ziskava na dolezitosti. Sami za seba sa chceme rozhodnut v ktorych veciach sa
zmenime a v ktorych ostaneme rovnakymi. Sebaurcenie znamena poznat svoje hodnoty, znamena to poznat svoje miesto a zmysel
zivota. Mat jasny zmysel zivota prinasa nielen prakticke a emocialne odmeny ale taktiez nas chrani proti manipulacii a kontrole
zo strany ostatnych. Sloboda od ostatnych prinasa naplnenie a osobny pokrok len ked je skomibnovana so sebaurcenim.

Aby bolo sebaurcenie mozne, musim si najprv ujasnit a pochopit, co som a potom vyuzit tuto viziu pri cviceni v sebakontrole.
Ludske ja obsahuje mnozstvo tuzob a snah zabudovanych do nasho biologickeho organizmu evolucnymi procesmi a kulturnymi vplyvmi.
Aby sme zobrali nas zivot do vlastnych ruk,musime si vybrat zo svojich rozdielnych tuzob a sutaziacich pod-osobnosti. Zatial
co spontannost hra dolezitu rolu, vytvorenie a udrzanie zdraveho ja vyzaduje seba disciplinu a vytrvalost.

Osobna zodpovednost a autonomia ide ruka v ruke so sebaexperimentaciou. Extropiani beru zodpovednost za dosledky ich rozhodnuti,
odmietaju obvinovat ostatnych za vysledky ich vlastnych slobodnych cinov. Experimentacia a sebatransformacia vyzaduje risk;
prajeme si aby sme boli slobodni a mohli sami zhodnodit vyhody a nevyhody za seba samych, pouzitim vlastneho usudku a prebratim
zodpovednosti za vysledok. Odmietame donucovanie zo strany tych, co sa snazia vnutit nam ich usudky a nazory na bezpecnost
a efektivnost rozlicnych druhov sebaexperimentacie. Osobna zodpovednost a sebaurcenie su nekompatibilne s autoritativnou centralizovanou
kontrolou, ktora potlaca moznosti vyberu a spontannej autonomnosti osobnosti.

Donucovanie, ci uz pre "dobro vsetkych" alebo pre vzorovu ochranu jednotlivca je pre nas neakceptovatelne. Natlak vytvara
ignoranciu a oslabuje spojenie medzi vlastnym osobnym vyberom a osobnym vysledkom, tym padom nici osobnu zodpovednost. Extropiani
su racionalny individualisti, zijuci podla vlastneho usudku, robia reflektivne, informovane rozhodnutia, profituju z uspechu
ale aj z porazky.

Kedze sebaurcenie plati pre vsetkych, tento princip od nas vyzaduje respekt k sebaurceniu ostatnych. To znamena obchod, nie
nadvladu; racionalnu diskusiu namiesto natlaku a manipulacie, kooperaciu namiesto konfliktu, vsade kde je to len mozne. Priznanim
si, ze ine osoby maju tiez vlastne zivoty, hodnoty sa snazime o kooperaciu prospesnu pre vsetkych, nesnazime sa o dosiahnutie
nasich zaujmov na ukor ostatnych. Respektujeme autonomiu a racionalitu ostatnych pomocou ucenia efektivnej komunikacie a spolocnej
cinnosti k dosiahnutiu pre vsetkych vyhodnych vysledkov.

Extropiani povazuju zhovievavost za cnost, ktora strazi nase interakcie so sebaurcujucimi zivotmi ostatnych. Zhovievavost
prirodzene ide ruka v ruke s uznanim hodnot v ostatnych a viere v seba sameho. Povazujeme zhovievavost nie za zavazok ktorym
obetujeme vlastne zaujmy, ale za dispoziciu vdaka ktorej sme napomocny pre ostatnych. K inym sa chovame, ako k moznym zdrojom
hodnot, priatelstva, kooperacie alebo aj rozkose. Zhovievavy postoj je pre nas citovo stabilnejsi ako cynizmus, utocnost a
lakomost, ale taktiez ma vacsiu schopnost indukovat reciprocnu pozitivnu odpoved. Nechceme silou mocou suhlasit so vsetkymi
za kazdu cenu, ale snazime sa maximizovat vyhody interakcie s ostatnymi.

Sebaurcenie, to znamena byt zodpovedny za svoj zivot. A toto vyzaduje najme inteligentne chovanie. A to zas vyzaduje nezavisle
myslenie. Extropiani si su vedomi ludskej slabosti: odovzdanie intelektualnej kontroly niekomu inemu. Sledujeme ako sa ludia
vzdavaju nezavisleho usudku, najma v oblasti nabozenstva, politiky, moralky a vztahov a snazime sa prekonat to. Usmernenie
nasich zivotov od nas vyzaduje urcit pre seba vlastne hodnoty, dovody a ciny. Nove technologie nam umoznuju vybrat si nielen
co chceme robit, ale taktiez kto sme, ci uz fyzicky, intelektualne alebo psychologicky. Ked prevezmeme zodpovednost za nas
samych, mozme pouzit tieto nove prostriedky na zdokonalenie seba samych prave podla nasich osobnych hodnot.

Racionalne Myslenie

Extropiani uznavaju zdovodnovanie, kriticke myslenie, intelektualnu nezavislost a cestnost. Odmietame slepu vieru a pasivne,
komfortne rozmyslanie ktore vedie k dogme, konormite a stagnacii. Nase odovzdanie sa pozitivnej sebatransformacii od nas vyzaduje
kriticku analyzu nasho momentalneho presvedcenia, chovania a strategie. Extropiani preto preferuju uznanie chyby a poucenie
sa z nej pred predstieranim bezchybnosti. Preferujeme empiricizmus pred mysticizmom a nezavisle vyhodnotenie pred konformitou.
Nasa filozofia je filozofia zivota, ale vzdialena od dogmy ci uz politickej, nabozenskej alebo osobnej, prave kvoli slepej
viere, znizovaniu ludskych hodnot a systematickej iracionalnosti.

Nie sme cynici ktori odmietaju kazdu novu myslienku. Tiez nejsme ludia ktori akceptuju kazdu novu myslienku bez otazky. Pouzitim
kritickeho a kreativneho myslenia objavujeme uzasne nove myslienky, zatial co odfiltrujeme prec neobhajitelne myslienky, ci
uz nove alebo stare. Vieme ze ked sa chceme zdokonalit, ci uz na individualnej alebo spolocenskej urovni, potrebujeme kriticky
utocit na dogmy a predsudky minulosti a odmietat popularne deziluzie pritomnosti.

Neakceptujeme ziadne konecne intelektualne autority. Ziadny jedinec, ziadna institucia, ziadna kniha a ziadny jednotlivy princip
nemoze sluzit ako zdroj alebo standart pravdy. Vsetky presvedcenia mozu mat svoju chybu a preto musia byt otvorene neustalemu
testovaniu. Nepovazujeme "osvietenie", autoritu, alebo emocie za spolahnutiahodne zdroje vedomosti. Vyhlasenia ktore nemozu
byt overene berieme na lahku vahu. Zavisime na usudku nasho vlastneho vedomia zatial co postupne zdokonalujeme nase vlastne
intelektualne standarty a schopnosti. Najvacsi doraz kladieme na dovod, to vsak neznamena ze by sme odmietali emociu a intuiciu.
Tieto mozu niest dolezitu informaciu a hrat dolezitu rolu v mysleni, ale nepovazujeme pocity a intuicie za nezpochybnitelne
autority. Povazujeme ich za nevedome spracovanie informacii, ktorych spravnost je neista.

Extropiani hladaju objektivnu pravdu a objektivne vedomosti. Myslime si ze mozme pochopit realitu, a ze pomocou vedy moze
clovek progresivne obist svoje vlastne kognitivne a zmyslove nedostatky a spoznat svet taky aky je. Ludia si zasluzia byt
hrdi na to co dosiahli, ale tiez by mali uznat ze sa este vela toho musime naucit.

Zaver

Tieto Principy niesu myslene ako pravidla ktore by mali byt na niekom uplatnovane. Niesu obhajobou urcitych technologii. Niesu
to konecne, nemenne vyroky. Niesu predlozene ako absolutne pravdy. Vyjadruju vsak hodnoty a postoje spolocne pre Extropianov
zatial co vedome a hravo dosahujeme nase osobne ciele.