/* Tuto poviedocku som pisal jednej krasnej slecne ale kedze veci dopadli tak ako dopadli, nikdy som ju nedopisal. Voco gou? On & Ona sa po nuklearnej vojne vracaju zo Sibire s ich Karosou a soundsystemom naspat do Europy, popritom hladaju/stavaju Svaty Gral, prepichuju krysam brucha a vsemozne inac sa zabavaju. Tento kusok nepatri medzi moje najlepsie poviedky ale v urcitych ohladoch je myslim dost inspirujuci. */


A Koniec skoncil.

"Bozkaj ma, hladkaj ma, strhni zo mna saty, sukaj ma, divaj sa mi do oci nech viem, nech viem po tom vsetkom ze este zijem!"

Divam sa jej do oci, nech v lesku tych mojich uvidi vlastny odraz, potrebuje to, vsetci co prezili to potrebuju nech vedia ze su.

Svet nieje tym cim bol, stacilo aby vyrasilo par mohutnych hribov na jeho zdevastovanej tvari , jeho zelene pluca sa zmenili na popol a ten nam zhasol Slnko , darcu Života.

"Nehasne, lasko. Nadej nikdy nezhasne, pokym existuju oci v ktorych moze planut."

"Nadej na co? Ze to cele zacne znova? Ze sinusoida sa zas zacne splhat k vysinam aby mohla znovu spadnut do hlbok Apokalypsy?" lasko, lasko, zabudni, prosim zabudni, na Prazdnotu a Zanik, aspon na chvilu ked ta drzim v svojom objati.

"Pamatas?" vravim jej.



Ano pamata, samozrejme ze sa pamata, je nasou povinnostou si spomenut vzdy ked nas prepadne Marnost ktora nema hranic,bolo to niekolko mesiacov predtym ako sme zacali do Archy zhromazdovat zvierata, bolo to posledne leto mieru.

Oslava. Tisice ludi sa zhromazdili v jednom bode casopriestoru aby tancovali, tancovali pod Slnkom ktore este ziarilo,a mraciaci sa Mesiac este stale poskytoval moznost azylu. Vedeli to mnohi z nas, ako sme tam tancovali, ze toto je tanec pre buducnost, ze tym tancom vytvarame Spomienku ktoru nevymazu ani stovky nuklearnych bomb.

Mnohi z nas tusili ze pride Pad, a ked dotancovali pod hviezdami noci, vratili sa do sveta moci a penazi, opustili svoje zamestnania, nakupili autobusy, generatory, notebooky, satelity, tunelove mikroskopy, geigerove senzory, skafandre ,AK 48-ky a hektolitre benzinu. Stiahnut co najviac dat, mapy, encyklopedie, casopisy, vsetko to uchovat pre buducnost a utiect niekam kde nadej ze sa znova stretneme na Oslave bude stale tliet.



V mladosti som sa túlal svetom a v nekonečných sibírskych stepiach pri jazere ktorého hlbiny siahajú až do samotného vnútra Zeme mi raz starý šaman povedal legendu. O boji nebeských ľudí ktorí nedokázali veri? jeden druhému, o boji ktorý na Zem zoslal žiaru a choroby ktoré zničili skoro všetko živé. A o človeku ktorý potom z trosiek sveta postavil harmonický svet Človeka a Prírody.

A keď som zistil že Amerika, Európa a všetci mocní tohto sveta sú hviezdnymi mužmi, nazval som tú studenú ale nepoškvrnenú sibírsku zem Úkrytom.

Ludske ovecky tuzobne ocakavali prichod konca pred vsemocnymi televiznymi obrazovkami a ja som zatial čoraz častejšie cestoval do Úkrytu a nosil tam všetky múdrosti krásnej ale pyšnej civilizácie Západu.Kúpil som Karosu, obyčajnú smradlavú Karosu, nazval ju Archou a vydal sa spolu s mojou drahou na útek zo sveta ako sme ho poznali. Cestou sme zbierali všetky rastliny, chytali zvieratá a odoberali im kúsky kože,extrahovali sme genetickú informáciu a zmrazenú uložili pre budúcnos?.



Rok po tom čo sme uvideli posledný východ Slnka sme vyrazili na cestu spa?. A s nami šli tisíce pohanov s ich poslednými zásobami. Tieto skromné zabudnuté národy východu potrebovali málo a dokázali preži?. Plakali, keď museli zabi? a zjes? svojho milovaného koňa.

Po úmrtí každej bytosti sme usporiadali Oslavu na jej počes?. Ich bubny a náš soundsystém rezonovali v harmónii budúcnosti a minulosti, hodiny a hodiny šamani tancovali a ja som zatiaľ pracoval.



Praca. Nad lozko v Arche som si upevnil nadrz s vodou ktora mi monotonne kvapka - kvap, kvap, kvap - na moje celo 8 hodin kazdy den. Mnohych vaznov uz tato technika priviedla k sialenstvu, pre mna je vsak krokom do sveta kde hladam Gral.

Sveta vo vitualnej 3d helme ktoru som si kupil, sveta v ktorom zalezi len na mojej mysli a rukach.

Ruky ruky ruky od detstva mi matka hovorila ze mam krasne ruky a zeny mojho zivota jej vzdy dali za pravdu, tieto ruky mam teraz v rukaviciach vdaka ktorym sa hram poslednu Hru s Perlami.

Su to iba projekcie jednotlivych atomov ale v svete kde som sam projekciou je to vlastne uplne jedno.

Najdolezitejsie boli prvotne suciastky. Atomy som musel spojit do najprimitivnejsich ozubenych koliecok, tyci, radlic, modul v 3d softveri ratal ci je dany utvar chemicky zrealizovatelny a ake bude mat parametre z hladiska vodivosti, pevnosti, vazkosti. Kazdemu z tychto utvarov som dal nazov vychadzajuci z Tradicie bytia-ktore-je-za-hmotou ktoru som chcel v Grali zavrsit - Strom Buddhovho osvietenia, Osirisove oko , Keter, Vecne sa meniace Tao, Kriz, Swastika.



Po mesiacoch cesty sme tu. Toto bola kedysi Europa, nositelka kultury, zdroj svetla ktore bolo tak jasne ze spalilo cely svet. Musím opatrnejšie vybera? cestu, častokrát sa priblížime k oblastiam zo zvýšenou radiáciou. Pustiny medzi mestami su mrtve, z puklin v zemi miestami trcia zkorodovane kusy zeleza. Mesta su plne agresivnych krys s veľkými lebkami, na kolesa som musel pripevnit ostne prepichujuce ich brucha v pripade ze by ich vecne lacne celuste zatuzili po najsladsich nadrach mojej milovanej. Po niekoľkých týždňoch pokusov a omylov sa stali krysie mozgy hitom pohanského jedálneho lístka.

Proti koordinovaným křdlom netopierov som vytvoril specialnu ultrazvukovu barieru, likvidaciu hmyzu zvacsa ucinne zvladne jednorazove pouzitie plamenometu.

Ale ludia mesta. Problem je s ludmi mesta, ak sa tak daju este nazvat.

Prvy clovek k nam dobehol ked sme opustali Kyjev. Blabotal nieco v tazko definovatelnej slovanskej reci, klacal pred nami na kolenach a vzyval tu ktorej som oddal svoj zivot ako Bohynu. Vzali sme ho k nam do Archy, medzi típí kočovníkov severu by nenašiel š?astie.

V noci ma zobudil vykrik, stal nad Nou skloneny, usta zakusnute do jej bieleho krku, vo vzduchu bolo citit hemoglobin.

Reflex je reflex, odsekol som mu hlavu.

"Nahodou to bolo celkom sexy" povedala a odpadla.

Z infekcie sa dostala, mozno preto ze sa z nej dostat chcela, mozno preto ze vedela ze bez nej nenajdem Gral.



Naber, rotuj, vyber, uchop, umiestni.

Toto su zakladne instrukcie pre Gral.



Prekvapivo prave vo Francii kde doslo k mnohym exploziam sa blizime do oblasti kde nase Geigrove senzory ukazuju velmi nizke mnozstvo radiacie.

Dunenie. Rachot.

"Draha. Blizime s k prvym kocovnikom Buducnosti, draha ludstvo mozno predsa vstane krasnejsie ako kedykolvek predtym." kricii



tu sa so mnou rozisla slecna pre ktoru bola tato poviedka napisana a mne doslo ze tato verzia buducnosti je pre moju osobu nerealna a nema cenu v tejto poviedke pokracovat....



Pise sa 6. jul 2012. Smerujeme k Barcelone. Za 5 mesiacov a 17 dni zacne Vek Vodnara.