dnes bola nedela. o den skor, ale uplna nedela. rano sme vstali, uvarili si cierny caj s bergamotom, zaliali ho mliekom ukradnutym od hlupani, lebo nase odvcera skyslo a posedavali v kuchyni, kym mato spal. slniecko vyzera, ze dnes vylezie. my sme von vyliezli este trosku skor. krdle vtakov poletuju medzi domami a kostolom. letia strmo nahor ulicou, ked zrazu vsetky naraz pribrzdia, pootocia sa a zabocia ku konecnej autobusov.niektore zostanu sediet na odkvape. nemozem ich chytit. mam ich len na jednej fotke.
prisli sme do velmi mnam cukrarne. takej naozaj fajnovej a vybrali sme si dva kolaciky s francuzskym nazvom. Jedno bolo Versailles a druhe nieco na H. Ako obvykle sme sadli na autobus W7, tukli ustricovou kartou na to pipatko, pozrela som sa na vodica a vyliezli sme na poschodie. soferske miesto je volne.juchu. ale len to nalavo. neva. posadim sa, posadi sa zus, na kolena si dam krabicku s kolacikmi. je v igelitke, zabalena do jemneho bieleho papiera a previazana ruzovou stuzkou. Zuska sa boji, aby sa neroztopili. Vravim jej `neboj`,ale boji sa asi stale rovnako. Dnes ide W7 na konci trosku inak. Tehlovy obchod s umeleckymi potrebami obijde z druhej strany. Som rozcarovana. Ale len tak zo srandy. Zuzka mi povie `neboj`.tiez len tak zo srandy. vstaneme zo sedadiel,taky mlady, chudy arab ma pusti pred seba. piip, piiip...obe sme zapipali znova oystermi a zosynchronizovali krok s celou lavou stranou tunela do metra. zabocit a na victoria line. jeden chalan si cita knizku o nutrition sportovca, dalsi nejaku arabsku knizku. je tam hrozne vela ciarok a zostava mu uz len asi 20 stran dokonca. ci nie. ved on opacne otaca strany, cita zdola nahor.hm, tak on len zacal s tou knizkou. zvlastne moresy.
vcera som zuzke povedala, ze je to podla mna uplna hlupost, ked anglicania chodia na autach naopak. zuzka povedala `preboha, ved sa tu vsetci pozabijaju`. smejem sa doteraz.
v metre oproti nam sedi jedna slecna. kabelku ma vybijanu nejakymi velkymi srobmi. velmi ma laka sa na to pozerat, lebo sa v nich sem tam zablyska od neonu. slecna sa pozera na zuzku, pozera na mna. zuzka vravela, ze sa aj usmievala. mne sa to moc nezda. natrela si velke pery vazelinou a vystupila.
..na oxford circus prestupit na cervenu linku a sup az na nothing hill. vagon je plny turistov. v rukach maju lonely planet a remienok z fotaku. dve tety oproti sa na nas pozeraju. a su ozaj velmi skarede. tak anlicky mrzke. zuzka povie, ze su to americanky. `nevyberies si`
vystupili sme, ja som zbadala sipku portobello market a s davom sme sa tam presunuli. ludia sa tam v podstate valia, aby ich tam bolo vela, aby sa tam tlacili a aby to bola velka sranda, ze sa takto v sobotu rano tlacia na trhovisku a pozeraju cimprlatka. tu atmosferu si v podstate robia oni tym ze tam vsetci su. ale je to mimoriadne fajn. vkrocili sme do takeho obchodiku. obsluhoval v nom jeden stary ujo a jeden diabol. tie veci boli urcite pokradnute z hrobov. bolo to tam citig. nikto okrem nas, uja a diabla tam nebol. uplne mrtvo, ale take nemrtve. hnusny pocit, citit si na krku zbloudile, okradnute duse. fuj.
inak su trhoviska velmi fajn. mam ich rada. je tam vela smiesnych ludi, robia smiesne veci, deti placu, ze chcu totok, alebo ist domov, predavaci sa ulisne usmievaju, je to farebne. je to hlucne a take ranne. jantar, serble, sodove flase, strieborne pribory, riecne perly, krokodilie kabelky, papaje, obrazy, tricka, mango a tulipany. velmi pekne. mam z toho vyborny pocit. na chvilku sme zabludili do takeho jedneho obchodu s obrazmi. asi nejaki miestni umelci. bolo to take poulicne, farebne, ale pritom stare a anglicke. vsetko to bolo v takej uzasnej svetlej miestnosti s drevenou podlahou a hrbolatymi stenami. ja chcem. zuzke som vravela, ze sa chystam hodit o zem. zuzka by sa hodila rada tiez, ale asi by to nepomohlo. a tak sme zostali stat a obzerat sa. wow. podme radsej.
ha, este som zabudla. skor ako sme sa vmiesili do davu, sme papali tie kolacky Versailles a nieco na H. uuuuuzasneeee. dovidopo. bolo to strasne velmi cokoladove a nadychane, ziadny tazky margarinovy blivajz. ten kto to robil, musi svou pracu zboznovat, lebo ta laska bola v kazdej cokoladovej bublinke. nemali sme lyzicky, prstami sa vraj nepatri, tak sme do toho rypali megamandlovym lupienkom. po kazdom suste sa trochu zalomil, takze posledne bublinky a vanilkove prekapko sme dali uz ukazovakom. som cela spinava. zuzka hlada servitku. nasla som ju ja a cestou som si zaspinila celu tasku. tak nech, aspon to tam vyvoniam.
v kazdom vacku som mala napchaty fotak a turisti si o mne isto mysleli, ze som si nakradla. a ved hej, ved ich. fotila som ludi. je to velka zabava. chodit si v dave a ludi fotit z blizka bez toho, aby si to vsimli.
zuzka si kupila prsten a ja som nasla jeden obchod, kde si ludia chodia kupovat veci za velmi vela penazi, aby vyzerali ako slompy a trhani.
boli sme na obede. pri vedlajsom stole sedeli dve cesky. jedna bola urcite ze slezka. uplne tak vyzerala. a bol to super obed. cucali sme slane sojove struky a vytahovali palickami z hlbokej kokosovej polievky sklene rezance, kusy opeceneho tofu, klicky, cervenu cibulku a nejake rastliny. zuzke som z taniera ukradla jedneho ruzoveho shrimpa. vyzeral byt uz uplne mrtvy, ale aj tak sa na to nemozem pozerat, ked to idem zjest. fuj. ale mnam.
zuzka je uz unavena. aj ja. sadneme na bledomodru lajn a ideme domov. zuzka sa paradi. ja sa idem asi zbalit..a najprv vyberiem veci, ktore som jej doniesla z bratislavy. nech to nemusim vlacit domov.
ok, tak sumavske jahudky, lipo a cierny rolak su na jej kope. mozem sa balit. odhadujem to na takych 8 minut roboty. tak to asi radsej prehodim na rano.