Toto je roman o ludoch, ktori boli neumerne potrestani za svoje ciny. Chceli si len uzit, ale dopadli ako deti,
co si hraju na ceste: vidia, ze jeden po druhom vypadavaju z hry - prejdeni,zrazeni, zmrzaceni - ale aj tak sa hraju
dalej. Vsetci sme naozaj boli urcitu dobu stastni, nikam sme sa nehnali, iba sme kecali nezmysli a hrali sa. Ale
bol to strasne kratky cas a trest neuveritelne tvrdy: aj ked sme to videli, neveverili sme. Ked som napriklad pisal
tuto knihu, dozvedel som sa, ze clovek podla ktoreho som vytvoril postavu Jerryho Fabina, spachal sebevrazdu.
Moj priatel, na ktorom som zalozil Ernieho Luckmanna zomrel este pred tym ako som zacal pisat. Sam som bol
nejaku dobu dietatom na ceste. Ako ostatni som sa chcel hrat, namiesto toho aby som bol dospely, a stihol ma
trest. Som tiez na zozname ludi za touto poznamkou, ktorym tento roman venujem.

Zneuzivanie drog nieje choroba, ale vec slobodneho rozhodnutia, tak isto ako napad postavit sa pred
rozbehnute auto. Nieje to choroba, ale chybna uvaha. Ked sa do toho pusti skupina ludi, je to chyba spolocnosti,
zivotny styl. Styl, v ktorom plati heslo: "Bud stastny, pretoze zajtra umries," ale umieranie prichadza hned a
stastie je iba spomienkou. Jedna sa teda iba o zrychlenie a zintenzivnenie beznej ludskej existencie. Je to
rovnaky zivotny styl ako ten vas,iba ovela rychlejsi. Vsetko sa deje len par tyzdnov, alebo mesiacov namiesto
rokov. "Zober peniaze a kasli na dlhy" povedal Villon v roku 1460. Lenze to nejde, ked hotovost je jeden cent
a dlhom cely zivot.

Tento roman neobsahuje ziadne moralne ponaucenie, neni mestiacky. Netvrdi, ze sa namiesto hrania
mali o nieco snazit. Ukazuje len, ake to malo nasledky. V dobe greckeho dramatu spolocnost objavovala
pociatky vedy a zakony pricinnosti. V tejto knihe ale nefiguruje osud,pretoze kazdy z nas sa mohol rozhodnut
prestat s hranim na ceste, ale Nemesis, a to vravim s hlbokym presvedcenim, Nemesis bola strasna a kruta k tym
co sa hrali dalej. Ja sam v knihe niesom ziadnou postavou,som kniha sama. Tak to ale vtedy bolo s celym
narodom. Temny Obraz je viac o ludoch ktorych som osobne poznal. O niektorych sme sa vsetci spolocne
docitali v novinach. Sedavali sme spolu, rozpravali o nicom, a nahravali pasky, a na to dosli cele 60te roky, ci v
ramci establishmentu, tak aj mimo neho. A priroda nas potrestala, zastavili nas hrozne veci.

Pokial sa tito ludia dopustili nejakeho "hriechu", tak potom toho,ze si chceli stale len dobre uzivat.
Boli za to potrestani, ale ako vravim, ako som presvedceny, pokial to bol trest za taky maly hriech, bol
nesmierne tvrdy a radsej na to vsetko myslim len ako na klasicke drama,moralne neutralne, ako na cistu vedu a
nestranny princip priciny a nasledku. Mal som ich vsetkych rad.Tymto ludom venujem svoju lasku:

In memorian. Toto boli moji kamarati, lepsich uz nenajdem. Nosim ich v pamati a nepriatelovi nikdy
neodpustim. "Nepriatelom" bola hra, ktoru sme zle pochopili. Dufam ze si niekedy spolu zase zahraju a budu
stastni.