zaseklo sa mi hovno v riti. ani dnu, ani von. co bolo vonku, to odpadlo, co zostalo dnu, to som tam aj nechal. uz si to len zarovnavam s papierom.

okolo dvadsiatky su ludia najkrajsi. nemyslim fyzicky, to tiez. ale maju v ociach taky ten prijemny optimizmus. uz vsetci ti starsi aj ked sa tvaria ako optimisti tak je vidno ze je to ojeb. niekoho okradli, zradili, ublizili, maju za sebou nejake svinstvo. ako kerry. sice demokrat, ale z oci mu pozera vrazda.

asi ze nikto nad 30 nema prilis dovod byt optimistom. okrem nahanania penazi nestiha uz vobec nic. polka z ludi cely zivot robi nieco co ich absolutne nebavi, pre firmu, ktoru z duse nenavidia. a asi vobec nikto nerobi to, co by ho bavilo uplne najviac. uz len niekde v podvedomi ma kazdy nejaku hmlistu predstavu, ako chcel zit. a cim je starsi, tym je mu jasnejsie, ze v tomto zivote to uz nestihne.

hodalova to je iny pripad. tiahne jej na osemdeistaku, ale kazdy den ju vidno v stavkovej kancelarii. okrem toho, ze furt prehrava, ju vobec nic ine neserie. byva na desiatom poschodi spolu s desiatimi mackami. minule jej obsrali obrazok dedka. nechala to tak, tvrdi, ze je to umenie.

dedko bol komunista. ale riadny. vyslali ho na zajazd do moskvy a uz sa nevratil. dvakrat poslal po par rublov a potom uz nic. asi pred troma rokmi ho videla na ostankine v relacii o zahradkaroch. ale ktovie ci to bol on.

hodalova mala kamosku, co uz zomrela. hodalova - kralova, to boli take dve "inventarky" v stavkovej. moc im to neslo, prilis si na tom davali zalezat. stale studovali tabulky a vysledky, dost im z toho sibalo. kralova sa potom zalubila do ronalda. to bol koniec ich babkovskeho priatelstva. hodalova ronalda neznasala. cerny hnus, tak ho volala. nebola rasistka, len sa jej nepacili cernosi.

"nikda by som si takeho nepripustila, aj keby mi tam vyslovene splichalo," hovorila. "ale ved to ti neni cernoch, on je ti len taky nejaky argentinec," namietala kralova. "no ne, to ne, ja cernochy rozpoznam, ten je cerny jak lusk," branila sa stara hodalka. jej kamoska bola v skutocnosti rada, ze hodalka o ronalda nema zaujem. aspon o jednu menej, vravela si v duchu.

fero badzgon, co posobil v stavkovej za pultom, o cernochoch vedel svoje. raz ked mu hodalova odovzdavala tiket, vypadol jej z penazenky obrazok. nie ronaldo. ale cernoch jak lusk, s vytasenym perom a s napisom "jsem pro kazdou spatnost". "to by duna kukala," zasmial sa fero. "kralova uz zemrela," odsekla hodalka a keby sa dalo z oci strielat, tak v sekunde znici cely svet.

to bola duna uz dva roky pod drnom. na pohrebe jej nebol nikto okrem hodalovej dcery a bezdomovca, ktoremu pravidelne prispievala na pivo a na cigy. vsetkych ostatnych stihla pred svojim odchodom este tak dourazat, ze boli radi, ze ju uz nikdy viac neuvidia.

hodalovej dcera dost silno ficala na krestanstve. na pohreb dosla len preto, lebo jej bolo luto, ze tam nik iny nebude. a este trochu z trucu voci svojej matke, s ktorou sa ideovo znacne rozchadzala. nechapala, ako ta bezboznicka o pozitkarka mohla odignorovat pohreb osoby, s ktorou to predtym tak dlho tahala. "je to hanba. je to hanba. raz sa ti to vrati," vzlykala nad truhlou. farar, hoci nevedel o com je rec, len blahosklonne a decentne pokyvoval hlavou.

anika hodalova bola fakt pripad. prave ked dunina truhla klesala do utrob krematoria, skakala doma na ministry. jesus built my hotrod, to bola jej pesnicka. duna bola skor na nirvanu. ked sa odstrelil cobain, hned ho chcela nasledovat. najprv skocila z okna, ked sa vratila z nemocnice, hned nainstruovala goga, aby ju zastrelil.

kludne by to spravil. predtym uz zabil svoje dve sestry aj s ich manzelmi. ale prave ked sa chystal zabit matku, dal mu fredo zaracha. "nechcem uz ziadne neprijemnosti," zahucal na goga. jemu to sice znelo ako "bzzzzzzzz", ale pochopil. gogo nebol hluchy, len bol uplne vymlety. fredo ho uniesol z blazninca a stal sa jeho duchovnou autoritou. ak od goga nieco chceli, museli mu to dat najavo posunkami. nie vzdy to pochopil, a tak v okoli zomieralo krutou smrtou viac ludi, nez by bolo potrebne. "s tym parchantom treba nieco spravit. vsetkych nas dostane za mreze. ja ho uz mam plne zuby aj s tym jeho prijebanym ksichtom," nasral sa raz lolo. to boli jeho posledne slova. fredo na goga nedal dopustit.

anika s dunou spolocne obdivovali visaci zamek. ked sa pohadali, ritualne sa obe zbavili vsetkych ich cedeciek. nevedelo sa, ktore patri ktorej, a tak ich ako symbol spolocneho priatelstva jednoducho znicili. duna si potom nakupila svoje vlastne, anika sa vsak zatala a o visacom zamku uz nechcela ani pocut. navyse jej zacalo preskakovat cedecko, a tak si zaumienila, ze si bude pesnicky uz iba stahovat z internetu. pod nickom killer666 posobila aj na rozlicnych internetovych forach, kde razila teoriu o "priamych platbach" muzikantom. vypisovala maily protagonistom viacerych punkovych kapiel a tym, ktori jej poslali cislo uctu, pravidelne posielala prachy. visaci vsak od nej nevideli ani korunu.

hodalova uz tiez zomrela. ale este predtym isla v sobotu na vylet s ferom badzgonom. v ten tyzden ho vyrazili zo stavkovej, opustila ho zena a autobus mu zrazil psa. a v tej obludnej chvili na hrane zivota a smrti mu zacala hodalka pripadat ako niekto, kto by mu mohol pomoct. stara jak slak, ziadna perspektiva, a napriek tomu sa vie tesit zo zivota, tak to sa musi preskumat, vravel si fero. hodalovej bolo uplne jedno, ci sa fero zabije, alebo nie. na vylet isla, lebo sa s nim chcela vyspat.

cestou na munkon (hodalova tam poznala jeden super placek, kde si to cele predstavovala) fera skoro zozrali mrle. strasne chcel vypovedat svoju velku teoriu vsetkeho, no na druhej strane sa strasidelne hanbil. ona to nebola hocijaka teoria. proste sa bal, ze sa pred hodalkou zhovadi a uz mu nikdy ona ani nikto iny nepomoze. ano - nie - ano - nie. uz tolkokrat sa v takejto chvili rozhodol pre nie a potom lutoval, o co vsetko prisiel. vacsinou to bolo ked chcel nejaku zbalit. pri ziadnej sa uz nikdy potom nedozvedel, ako to mohlo dopadnut, ak by sa odhodlal pre ano. mal vsak uz aj par skusenosti (nie pri baleni) ked sa rozhodol pre ano a potom sa citil ako uplny chujko.

v tom mu spadla na hlavu siska. vylozil si to ako signal, ze tentokrat sa do toho musi pustit. "vyhonil som si," povedal do ticha. to ticho bolo o to vacsie, ze hodalka nereagovala. "vyhonil som si, a preto ma vyhodili z roboty. preto mi zrazili psa a ukradli manzelku!" hodalka stale nic. "viete kde som mohol byt keby som si nehonil? nehnil by som v stavkovej, vsetko by som mal. ale ja som si vzdy znova musel vyhonit." hodalka stale nereagovala. rozmyslala nad tym, kedy si to naposledy spravil, a aky to bude mat vplyv na to, co s nim planovala. fero to vsak nevedel a myslel si, ze ho ma proste v pici, alebo ze ma prave nejake to svoje dementne okienko.

"ked si niekto dlho nehoni, nedava prec ziadnu energiu a ma ju stale v sebe. a ked sa ju nauci ovladat, moze ju vyuzit na hocico. moze sa stat prezidentom, moze skasnut milion a uz nikdy nemusi chodit do podrbanej roboty," rozvijal fero svoju zivotnu filozofiu. "mala sem jednoho milionarka, a ten si honil jak na bezacom pase. vzdy v kupelke predtym aj potom," vstupila do ferovho monologu hodalka. toho milionara jej fero neveril, ale co ho stvalo bolo presne to, co tym chcela povedat. niekto je proste prezidentom a niekto druhy zostane az do smrti za okienkom stavkovej kancelarie, alebo ho vyhodia este aj odtial a na druhy den ho opusti zena, a ziadne honenie na to nema vobec ziaden vplyv.

ti dvaja sa nakniec na munkoni spolu vyspali. hodalka mala velku radost a ferovi uz bolo vsetko jedno. az do chvile, ked si strasne nahlas prdla. bol to strasidelny smrad a navyse s primesou takej nechutnej babkovskej vonavky. fero ju odhodil nabok a rozplakal sa. babka odskackala k najblizsiemu stromceku. ale aj cez vsetky jej povahove vlastnosti sa pred ferom hanbila, a to jej zabranovalo srat. von vysiel len kusok a potom sa to zaseklo.

teraz riesila dilemu hodalka. namahat sa dalej alebo zostat s polkou hovna v zadku? ano - nie - ano - nie. fero sa vydal domov a z hodalky opadla vsetka hanba. zatlacila, ale to nemala robit. ziadne ine miesto na svete uz nikdy nevidela. len tie hompalajuce sa vetvicky nad munkonom a oblaky z ktorych jeden vyzeral ako fidel castro. obzratu od slimakov ju tam po pol roku nasiel fero badzgon.

zena sa k ferovi vratila. odisla vraj len preto, aby si uvedomil, ako ju velmi potrebuje, a aby prestal poskulovat po inych zenach. pes, co ho zrazil autobus, nebol ferov, aj ked tak vyzeral. ferovho oskara nasli na hodalovej balkone o poschodie nizsie. v nocnom stoliku jej nasli zavet, v ktorej ferovi odkazala dva miliony. kupili so zenou stavkovu kancelariu aj vedlajsiu videopozicovnu a peenesku.

munkon sa v najblizsich rokoch stal pre badzgonovcov putnickym miestom. fero sa svojej zene nikdy nezdoveril s tym otrasnym faktom, ze sa vyspal s hodalovou. bolo mu z tejto smutnej epizodky samemu dost zle. uz si nehonil tri roky a na jeho zivot to malo, ako si aspon myslel, vemi blahodarny vplyv. "o dalsie tri roky budem prezidentom," sluboval vierke. nevedela sice uplne, ako to mysli, ale verila mu. citila z neho nejaku zvlastnu energiu. "energia mú," odvetil fero, hoci ona sa na nic nepytala.