Klasicka scena. Diskusia, polemika, zvysenie hlasu, krik, prve slzy a nasledne buchnutie dverami. Ano, ano, to su nase rodinne hadky. A priznam sa, mam pocit, a verim ze je spravny, ze vecsina hadom sa deje v nasej rodine kvoli mne. Nielenze som mladsia ako moj brat, co znamena ze vacsina privilegii ide na mna, a mam vecsiu sancu uspiet, lebo som ta mladsia. A rozmaznanejsia. Vzyd mi to brat vyhadzuje na oci. Nemam to rada,ale chapem to. A je mi hnusne ze tou mladsou musim byt prave ja. Tak rada by som bola keby som bola starsia. A tak rada by som vratila vsetky veci a malickosti, ktorych sa moj starsi brat musel vzdat kvoli svojej malej sestre. Kvoli mne. No, klasicka situacia. ja provokujem, nieoc zle poviem, mam svoj nazor a vsetko sa mi vrati trojnasobne (za mamicku, za otecka, za braceka) a ja sa zosypem a utekam do svojej skryse skryt sa pred vsetkym. Zapnem si hudbicku, tisko poplakavam, vybavujem si vsetky spomienky, vyberam krabicku s upomienkovymi vecami, alebo si jednoducho vyberiem temperky a zacnem cmarat po stenach a vyjadrit cmaranik svoje pocity. nie vzxyd sa to podari, nechcem predsa, aby cela izba bola cierna. lebo v mudrej knizke sa pise, ze tmave farby zmensuju izbu. a ja chcem aby vyzerala priestorovejsie. Hej, a taky miniaturny detail. Preoc toto vsetko vlastne sa deje? no, reto,z e mam neporiadok v izbe. Hej, a este som naladova, uzavreta, vecne rozculena, nervozna, nieje so mnou ziadna rec, som neporiadna,leniva a tak. Aj na smetisku je krajsie ako u mna v izbe. Ved viete...Hlavny dovod je, ze mam neporiadok. TAK a dost! Rozhodla soms a so vsetkym skoncovat. Aj teraz, po tom hroznom cine sa mi slznymi kanalikmi do oci a z oci hrnie slana voda, po tolkom ziali. Zacala som....upratovat izbu. znie to horororvo, a skutocne to aj tak bolo. Najprv som povyhadzovala uplne vsetko do prostriedku izby. Z celej postele a jej ulozneho priestoru, z policiek, vsetky babiky, denniky, uplne blbosti, upomienkove predmety, a vobec vsetky dokumenty o mojej existencii v rokoch 1991 az 2005. Teda vyhlasujem, ze moja znovunarodenie sa uskutocnilo zaciatkom roka 2006. Na ten den vsak nikdy nezabudnem.. vyosdit vsetky spomienky, bolo ako vymazat cast seba samej.. viackrat som v poslednych dnoch mala doma pocit ze mi nieco chyba. ze uzuz mam nutkanie vybrat nejaku spomienku a zahlbit sa do nej, ale..jendoducho nemozem. preco? lebo tu spomienku uz nemam. Sice mam tie spomienky v pameti, ale kym sa vynoria, to teda potrva. Ked som zobrala do ruk ten predmet, tu spomienku, myslienka sa hned vynorila a ja som bola dalsi spokojny zakaznik. Zacinam si ale postupne privykat na tento nekonecne stereotypny sposob zivota.. vstanem, obleciem sa, hygiena, ranajky, hygiena, skola, dokov, doucko, domov, ucit, spat...a stale dookola...
nebudem ja malovat si po stenach, uzatvara mi to mysel
nebudem ja pisat prozu, uzatvara mi to mysel
nebudem ja snivat, uzatvara mi to mysel
nebudem ja pocuvat precitenew piesne, uzatvara mi to mysel
nebudem ja zit, uzatvara mi to mysel
Je to sialene. a viem, ze tento sposob zivota na mna zanecha mozno vazne psychicke ochorenia. Ano, bude to zaiste nejaka nova choroba, ktorudostanu vsetky tvrdohlave deti ako som ja. Bezducho sa usmievat pred navstevami, poctivo sa v uzbe pri rozsvietenej lampice ucit, mat naplanovany zivot, tak toto ma nebavi, ale ak to je to, po com rodicia tuzia.. mat dokonalu dcerku ktora je slusna, mudra, dobre sa uci, ma poriadok v izbe, je skratka dokonalou dceruskou...
Pred troma tyzdnami k nam prisla teta Marta z Popradu. Bola som nahnevana, ccela som byt sama, a rozmyslat. Teta Marta prisla kumne do izby, a povedala mi, ak na tom moj ocko je. ze ma zdravotne problemy. a ze najviacje smutny z toho, ze nevie, ani on ani mamka, ani nikto, ako sa ku mne ma priblizit. V tu chvilu mi toho preblislo tak vela.. tak vela myslienok...viedli sme dost dlhy rozhovor. Slana voda sa mi zo slznych kanalikov zase pytala na vzduch. Nakonci mi lent eta Marta povedala,z e saz a mna boude modlit. So slovami Mam ta rada odisla z izby a nechala ma tam samu plakat a horekovat nad mojim uz v detstve skazenym zivotom.
Bezduche usmievanie sa. Odpovedanie na otazku Ako sa mas len jednym slovkom. Dobre.
Upratovanie v mojej mysli definitivne ukoncene, zaciatok noveho zivota.
A ja itak viem ze niesom ta, na ktoru sa hram, len to sryvam pre dobro rodiny. Ve dja ked budem velka a zrela, prejavim sa v pravom smere, a nikto mi neprikaze aka mam byt, nebudem sa riadit dokonalostou. Budem taka aka som.a bodka!