V pondelok mi zacala mi prax v psychiatrickej liecebni brno (mapka je pekne spravena). Ked som rano vstal, nevedel som ani ako sa mam obliect (nakoniec som sa obliekol tak normalne...). Prisli sme tam asi tretina spoluziakov (niet divu, chce to dovolenku, prist do brna, prespavat... to sa niekomu zije ze? :) a podpisali sme vlastnu zodpovednost a povinnost chranit sukromie klientov. Jedna pani dr. nas previedla po liecebni a vzdy dvaja sme isli na nejake oddelenie. Ja som dobrovolne skoncil na psychoterapeutickom oddeleni (neurozy a lahsie psychozy), a som uplne spokojny. Mozno oddelenie sexualnych deviacii alebo schizofrenikov by bolo senzacnejsie, ale ja zas mozem povedat ze personal je k nam s kamaratom velmi ustretovy, skusenosti naberam, a ma to blizko k mojej potencialnej naplni prace, totiz:
rozlisujme psychologa - 5 rocne studium na fil. fakulte a psychiatra - lekara pracujuceho na psychiatrii, ktori lieci hlavne tazke hlavne choroby liekmi a mozno sa divi co-ze-sa-to-na-tej-filde vlastne ucime 5 rokov, kedze on mal psychologiu mozno jeden semester. Psychoterapeut je zas kazdy kto si spravi kurz psychoterapie - bud vseobecny nejakych 40 hodin, alebo niekolkorocny specializovany ako psychoanalyza, gestalt... cena sa pohybuje radovo 100 000 korun, ale spravit si ho moze skoro kazdy kto ma zaujem.

Potom sme dostali kazdy jeden chorobopis. Ja som dostal 50 rocnu pani so stredne tazkou depresiou a uzkostlivou poruchou. Kamarat mladsiu pani zo zavislostou na liekoch proti uzkosti. Po precitani sme sa s nimi zoznamili a dohodli na druhy den na pohovor. Vcera som ten pohovor aj absolvoval, asi hodinu, a lucili sme sa usmiati a f pohode. Mame z toho vypracovat zaznam a nas nazor, dojmy a tak. V podobnej roli som bol prvy krat (pred personalom aj pred tou pani), a vyslovene som si to uvedomoval. Bolo to zvlastne ale zaroven aj dost dobre, ze teda konecne v praxi a snad aj milimeter uzitocny. WOW :) No, a tak. A potom sme mali este absolvovat napr. skupinovu terapiu, alebo ine oddelenia. Ale akosi nevydalo, a tak mi na moje dotazy pani doktorka navrhla, ci sa este nechcem porozpravat s niekym dalsim. A ja ze ano, a tak sme este nahliadli do chorobopisov a vybrali jedno mlade dievca s depresiou a 2 suic. pokusmi. Ono suhlasilo a ja sa pripravujem na zajtra 9:00.

A este nieco, celkom dolezite. Do celeho arealu sa da vojst aj vyjst uplne f pohode, da sa tam ist poprechadzat alebo do kaviarne. Zdaleka nie vsetky oddelenia maju mreze na oknach, a ludia v areali (ci uz v modrych plastoch alebo bielych...) vyzeraju normalne (nepomozem si:) citite sa tam ako v nemocnici. Akurat sestricky maju do radu psychoterapeuticky kurz, su prijemne, ustretove.. Ta atmosfera z ktorej som mal tremu tam proste nebola. Dokonca na oddeleni kde som, sa citite ako ze ste v novom kolektive a az tak to nedelite "vy ste sestra, vy ste klient". Aj ked napr. jedna spoluziacka na psychotickom oddeleni dostala tazkeho schizofrenika, a po tom rozhovore ze vyzerala dost vysilena. Dalsiemu spoluziakovi napr. odisiel klient na vychadzku (no, to som pozeral, proste kludne par hodinova alebo pardnova vychadzka von z liecebne), dalsi dostal napr. mentalne retardovanu zenu s paranoidnymi bludmi kde sa dozvedel len o bludoch ale ani slovo o nej, a tak. Tak uvidim zajtra, ale zatial je to super.