Ano, clekom divne...rok je predsa len dlhe obdobie, za ktore sa stihlo
udiat mnoho veci a kedze nevidim nejaky zmysel v pisani blogov, tak ich
je snad uz tolko (tych veci), ze ani neviem ci a co by som tu mal
rozobrat. Hlavne ani nejako necitim potrebu vas tu s tym zatazovat, len
si napisem taky nejaky vylev zo srdca :)

Udalosti za poslednych par dni/mesiacov ma znovu dostali do divneho stavu
nepokoja a istej tuzby po niecom na co vsak asi nie som dost dobry.
S tymto faktom som vsak bol zmiereny naozaj dlhu dobu a aj sa mi na to
podarilo istu dobu vobec nemysliet a nezaoberat sa tym, ale to by snad
nebol zivot, keby sa nieco neposralo. Aj ked musim poznamenat, ze
zo zaciatku to vyzeralo very promising, aspon z mojho pohladu...cez pekne
chvile som sa prehryzol az do stavu, takeho, ze nijakeho. Vsetko sa to
teraz zlialo dokopy, dost vela veci do skoly, veci do roboty, ludia vkuse
volaco odo mna chcu a vacsinou nevedia pochopit, ze obcas by som chcel
mat aj nejaky ten svoj free time. Zapocitame do toho sfetovaneho
agresivneho nacka v autobuse ktory si do vas kopne a vytiahne airsoftku,
a vyjde nam, ze prave prezivam jedno z tych "skvelych" etap zivota.

No a teraz je valentin (ano, vsetci single zmrdi si povedia ze to
co je za trapka, sa tu vzrusuje nad nejakym Valentinom, ved to je len
jeden zasrany komercny vymysel kapitalizmu), ja som sam v mojej
melanchonickej nalade, veci co mi treba spravit do skoly si odkladam na
nedovidno (ved ked nieco mozes urobit zajtra, preco si to neodlozit
napozajtra?) beham po zakaznikoch (nie, ze by som bol nespokojny s
jobom) a pocuvam ich stazovania na ktore som si uz vytvoril shield a
naozaj ma nedokaze len tak hocikto vytocit.

Vraj som flegmatik. Moze byt, ja neviem. Ale urcite mi nie je uplne
vsetko jedno. Nerad prejavujem svoje city. K mnohym veciam sa nevyjadrujem,
alebo naozaj len velmi strucne. Nerad obkecavam veci ktore mi prijdu
samozrejme a dufam, ze ludia okolo mna si na to uz zvykli a necakaju odo
mna ze budem hodinu rozpravat o jednej prihode. Ja ju dokazem porozpravat
v styroch vetach. Rad pocuvam, analyzujem, uvazujem, no iba sam pre seba
a pokial dana osoba caka, ze jej poradim v osobnych veciach, povedzme v dakom
vztahu, tak sa asi urcitej odpovedi nedocka, pretoze nechcem byt ten, co
poradil hlupost a nakoniec ostane vinny.

Ona mi dala nejake signaly, mozno som to dobre nepochopil, mozno som si
len nieco znova nahovaral a utapal sa v demagogii, ze sa predsalen nieco
obrati k dobru. Chcel som s nou travit cas, nebolo to raz, co som ju niekam
volal, no vacsinou si nasla nejaku vyhovorku (ja uz radsej neriesim ci to
bola pravda, alebo nie), samozrejme, ze som jej vzdy slepo uveril a dalej
ani neriesil. Piatok - meska pre mna desne dlhu pol hodinu, pri ktorej mi
snad zmrzli nohy, preco sa dohodne na niecom ked vie, ze to aj tak
nestihne (tiez to nebolo prvykrat, vsakze...), no ja jej to znova vsetko
odpustam, ved co by som pre nu nespravil. Pocas programu sa so mnou v
podstate ani nebavi, tam sa zabava so skvelou kamaratkou a jej frajerom,
ktoreho meno poriadne ani nepozna. Co si asi moze mysliet, preco som tam
vlastne isiel? Zeby som sa naozaj tak velmi zaujimal o balet? Samozrejme...
Vecer si aj vsimne, ze mam akusi zlu naladu -- mladenec je pekne nasraty,
ale stale prejavuje ochotu ju odprevadit kamkolvek a stravit s nou co
najviac casu, i ked je pomerne ticho. Sobota o nic lepsia. Zabava na
narodeninovej oslave v plnom prude, dake to promile v krvi, zrazu sa tam
objavi, kto by to cakal. Nalada pomaly klesa na bod mrazu, vlastne si ju
vsimam hned ako prichadza. Ona mna nie, no tak si vravim, ze pockam, pokial
sa uvita s oslavenom, zagratuluje a snad za mnou slecna pride a pekne sa
obijmeme a vsetko bude super. Ale preco ona nieco take nemoze spravit?
Poobsmietam sa okolo nej, ze som tam naozaj aj ja, no ziadny reply. A tak
si radsej idem supnut dalsi fernet, aby som z tej nasratosti nahodou
nevytriezvel. Idem sa pre istotu vyvetrat, lebo ma snad jebne, nahodou sa
stretavame na schodoch, pateticke "Ahoj, co nove", kratka nezazivna, divna
konverzacia, na ktoru si uz poriadne ani nepamatam, asi bola naozaj velmi
strucna a vystihujuca momentalnu situaciu. Aby som skratil chvilu, tak sa
odoberiem do bankomatu. Po navrate sa bavim s kamosmi, nedavam radsej nic
najavo nech sa nic neriesi. Fernety idu dokola, nalada celkom stupa, vecer
si nenecham pokazit. Ona po dakej hodinke odchadza, bez rozlucenia.
Akehokolvek. Typicke, tiez sa to nestalo prvykrat. Tak som jej poslal sms
a zelanie pre prijemny zvysok zivota. Mozno som to prehnal, ale...(vid dalsi
odstavec). No a dnes? Dnes je Valentina. Nic sa nestalo, obaja sme sa
vedomo ignorovali a podla vsetkeho jeden na druheho mlcky hadzali hnoj. A
mozno to tak citim len ja.

Nedavno mi povedala, ze ju nepoznam. Ze to, co poznam je len jej pretvarka.
Ak je to co som si tak velmi oblubil naozaj len pretvarka, tak potom dalej
nemam co riesit. Nechcem sa dalej zahadzovat dokonalou ludskou pretvarkou.
Nechcem tym stratit dalsi drahocenny cas a energiu. Uz ma to nebavi byt
obetou flirtu, na ktory aj tak vzdy doplatim a nakoniec nebudem schopny
prejavit akykolvek zaujem o inu zensku.

Ja si vsak aj tak myslim v tej mojej sprostej hlave, ze to co z nej poznam
je naozaj ona. Predsa len vidim tu zmenu po tych par rokoch. Urcite zo
zaciatku nebola taka. A to co bolo v prototype zostava rovnake a je zakladom
vsetkeho ostatneho, a premie ktore casom nabrala ma nezaujimaju a v podstate
ich aj odmietam. Jej zmenu pripisujem viacerym udalostiam, ktore su vsak jej
sukromim, ktore nechavam tak i ked som jej parkrat prejavil svoj nazor.

Tak. Stacilo. Idem sa venovat niecomu mudrejsiemu. Predsalen som sem napisal
asi o moc moc viac ako som povodne chcel ale uz je skoda to mazat a tak uz len
to sproste 'configure_content'.