Obcas mam taku strasnu chut zdoverit sa Ti, vyrozpravat Ti ako zijem. Chut vediet ako sa mas Ty. S nadejou vzdy zdvihnem telefon a s usmevom sa snazim vratit cas spat do doby... doby kedy som o Tebe vedela vsetko. Ty sam si chcel, aby sme zostali najlepsi priatelia. A ja sa o to snazim. Snazim, aj ked viem, ze vcera, ked som Ti volala, mal si hlas ako po milovani. A zrejme si ho taky nemal zbytocne. Nie, nevycitam Ti, ze niekoho mas, len ma mrzi, ze mi to nechces povedat. Mrzi ma, ze z Teba vsetko musim tahat. Mrzi, ze nemam ineho priatela okrem Teba.
Ze ked som tam vtedy sedela s hrstou piluliek, nebolo sa s kym rozlucit, nebolo pre koho vyronit slzu, ako teraz pre Tvoje priatelstvo...