SCIENTIA EST POTENTIA!
Tak znel onen vyrok ...


Ako cas plynul, nikto nepoznal podstatu... Vsetci tito traja pani boli sucastou vytvoreneho sveta, sveta ktory bol vytvoreny clovekom a ktory existoval uz v existujucom svete... Tento virtualny svet bol velkym rozsiahlym a velkolepym dielom, v ktorom posobil kazdy jeden pan. Pan C ako samostatna fyzicka osoba vystupoval ako pan C aj ako pan B. Pre tuto skutocnost bolo potrebne pochopit, ze vlastne pan C klamal sam seba. T.j. "LOZ SA STALA SUCASTOU PRAVDY". Neklamal, ale ani nehovoril pravdu... Veril v Boha, napriek tomu, ze vystupoval v inej "roli" ako neveriaci. Pan A to samozrejme nevedel. Aj keby tuto skutocnost vedel, bola by mu tato informacia k nicomu. Ved naco je nam poznanie, ked ho nechapeme? Mozno by mu vedel odpovedat pan D... Ani jeden z panov stale nevedel, kto je pan D. Pan D bol v skutocnosti ten pan, ktory toho vedel najviac... Musel predsa poznat svoje myslenie, ktore neustale vytvaral. Pan D im vytovril akusi Hru, ktora mala nazov: Psycho hra [ https://kyberia.sk/id/2027738 ]. Bola to forma istej internetovej diskusie. V prvej casti tejto hry pan D prezentoval jej pravidla. Tieto praidla boli neoddelitelnou sucastou hry, presne tak ako sa stala ich neoddelitelnou sucastou podstata. Podstat spocivala v interaktivite. Cize hra tvori sama seba, pravidla su jasne dane: "Hra nema zaciatok ani koniec", pisalo sa v nich (okrem ineho)... Kazdy kto si raz precital jedinu cast tejto hry sa stal automaticky jej sucastou a teda suhlasil aj s jej pravidlami. Pan D bol v tomto svete vnimany rozne aj napriek tomu, ze tvoril pre neho "hodnotne" forum, ktore svojou podstatou poukazovalo na ludsku mysel, cize jej zranitelnost. Vela krat bol pan D ovplyvnovany informaciou, ze 100% tvori jeden celok. Tak ako, ze tvoria 100% dve polovice. Sam sa snazil presvedcit o opaku, ze 100% tvori vacsina. Ano bola to pravda. Sice vedel, ze to odporuje niecomu, co sa nazyvalo: "logika". Neustale bol pod palbou "kritiky" zo strany ostatnych clenov tohto sveta. Mnohi ho povazovali za blazna, alebo ako sa hovorilo za KOKOT-a. Ludia na jeho hru neustale "nadavali", povazovali fora nim vytvorene za nepotrebny "ballast". Mozno sa len zdrahali tomu, ze vlastne nechapu... Najcastejsimi navstevnikmy (ludmi, ktori si citali tieto fora) boli prave ludia, ktorim sa nepacili... Napriek tomu, ze nazov znel jasne Psycho hra, nikto mu nekladol privelky doraz. Mnozstvo ludi ho teda povazovalo za Blazna (psychopata). Vyznam tichto slov taktiez nik aksi nechapal. Pan D bol tvrdohlavy a kedze jeho ciel bol jasny: "Schopnost ovladat ludsku mysel" pokracoval vo svojej hre. Tato hra sa preniesla aj na ine fora, ktore tematicky nesuviseli s materskym forom Psycho hra. Bolo to nutne, bolo potrebne vytvorit o nom nejaku mienku. Mienka bola vytvorena. A stavalo sa, ze mu nikto neveril. Respektive aj ked hovoril ako bezny clovek pre ostatnych bol stale ten blazon. V inych forach sa situacia vyhrotila do takej miery, ze v nich nemohol prispievat svojimi prispevkami ba dokonca si nemohol anilen citat ich obsah. Samozrejmostou sa stala aj prevencia roznych "vlastnikov" for t.j. nevyjadril sa v tomto fore nijako, ale preventivne nemohol pisat. Otazky povazoval pan D za klucovu ulohu rozvoja hry. Ludia nadavali na rozne otazky, ktore pokladal jednak ich mal pan D privela a jednak boli pisane (casto) velkym pismom. Toto pismo bolo velke a teda ho nebolo mozne (pre cloveka co si cita vsetko - ani pre vacsinu beznych citatelov) prehliadnut. Jedna takato otazka znela: "Moze byt sucastou hry jej predcasny koniec?" Pan D pouzival striedanie pravdy a fikcie, aby nikto nemohol jeho sytsem znicit teda on sam vedel ake informacie podsuva do mysli inich... Mystika je potrebna k dosiahnutiu nedotknutelnosti jeho mysle ako nejaky "obranny mechanizmus" nik nemohol znicit tento system a s nim aj cely projekt. Istym moznym riesenim "skazy mysle" by bola konfrontacia jeho systemu a teda aplikovanuie na jeho mysel ten isty system (nikto to neskusil). "Moze byt sucastou hry jej predcasny koniec" - bola to jeho oblubena otazka a znela az prilis provokativne. Sam sa drzal hesla: "In provokacia veritas" - v provokacii je pravda. V tomto svete existoval aj isty organa s vykonnou mocou. Volal sa senat. Bolo to miesto, kde sa schadzali obacania sveta ako komunity celkovej. Hlasovat v nom nemal moznost kazdy, ale iba VyVoleni obcania sveta. Boli voleni uz existujucimi clenmi senatu. V senate sa schvalovali rozne poziadavky a navrhy obcanov senatu (vzhlad sveta ako aj nove vylepsenia). Autorom senatu bol samotny autor sveta... Ponukol ludom moznost rozhodovat o dalsom smerovani sveta. Dal ludom do ruk hracku, hracku s ktorou sa mozu vsetci hrat. Ludia sa nebudu nikdy burit tomu, co je blizke ich mysleniu. Tak ako sa naslo par jedincov, ktori mali nieco proti tejto institucii, tak s nou nesuhlasil aj pan D. Jedneho dna poziadal pan D isteho "obcana" senatu o to, aby dal do senatu navrh (hlasovanie) o zrusenie jeho identity vo svete, hlasuje sa... Neustale sa nukala otazka, ci pan D vie viac ako pan C. A ci ma vlastne pan C lepsi system myslenia ako pan D. Pan D ako rozpravac pribehu, tak aj jeho akter sa stal jednou osobou. Osobou, ktora riadi cely system, je jeho rozpravacom a teda aj vladcom nad celym systemom. Tento reality pibeh sa prelina so skutocnostou, sam tvori seba. A skonci na zaciatku... Pan D pochopil, ze na zaklade mysle ineho cloveka moze posilnit tu svoju. Kazda myslienka ho posuvala v tvoreni pribehu. Cely pribeh ako aj hra je tvoreny na zaklade domyslavosti ludi, cize ich sugescii. Mnohi ludia sa po precitani pribehu stanu zajatcami vlastnej mysle (hovoril). Ze preco?
Donuti ich sama k tomu, kedze sa zamyslaju na podstatou pribehu. Nie je mozne nezamysltsa nad nou a ti, co to tvrdia klamu.

PRAVE STE UVERILI
... nie je podstatne comu.

A kedze ste dokazali uverit prisli ste na to, ze vasu mysel neovladate len vy, ale moze ju ovladat ktokolvek...



Tesne pred koncom pribehu pripomenul pan D pointu Psycho hry v2: SHOW MUST GO ON!

Kedy skonci tato hra?