...dnes... som ako resetavy kalerab, ktoremu je jedno do ktorej pivnice ho odlozia,ktory citi len reseto vo vnutri a nema chut sa s tym nejak intenzivne zaoberat... reseto slov, ktore boli povedane a v zapati zabudnute, povedane z dovodu aby sa nepovedalo...ze sa nechce hovorit...reseto pohladov, ktore znamenali nieco len pre tu chvilu, ked bolo pozerane ,v zapati boli stratene a teraz uz v pozadi novych pohladov prekryte.... nic nehovoriacich pohladov, len takych aby sa nepovedalo ze sa nepozera... ja hladim ocami na svet pohladom prepojenym s dusou a hovorim slova do oeteru prepojene so srdcom,a neviem to inac...